reportaz_2017-03-05_Sabaton - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
05.03.2017 – SABATON, Accept, Twilight Force – Hungexpo, Budapest, Maďarsko
Keď zistíte, že vám časovo nevydá koncert obľúbenej kapely, mozgové závity začínajú pracovať naplno. Mne našli alternatívu u našich južných susedov a tak som ukecal fotografa, v nedeľu naštartoval auto a vydali sme sa na cestu do upršanej Budapešti. Obrovská hala, niečo ako skladisko nás najprv mierne vydesila. Očakávali sme desivý zvuk, pódium tiež nevyzeralo najväčšie. Zahryzli sme do jazyka aby sme nešomrali a čakali sme, ako to vypáli.
Prvou kapelou bola pre mňa neznáma skupinka fantasy bojovníkov TWILIGHT FORCE. Čakal som tradičný otvárak, ktorý nejak prežijem, ale kapela sa oprela do možnosti predskakovať v plných halách s takou vervou a grandióznosťou, že som sa na konci setu neskutočne bavil a pár dní sa tejto veselej záležitosti neviem zbaviť. Schopnosť pracovať s davom sa ukázala ako kľúčová a tak namiesto prečkania koncertu prišlo sklamanie z relatívne krátkeho setu.
Pri ďalšom okupantovi pódia – nemeckej legende ACCEPT som čakal kvalitnú show, ale očakávania zaostávali za skutočnosťou. Hneď úvodnou skladbou „Stampede“ sa zmocnili niekoľkotisícového davu a pustiť sa ho rozhodne nechystali. Úvod setu patril najmä megahitu „Stalingrad“ a klasike „Restless and Wild“, ktorými rozohnili dav a odrazu som nevedel, kto je vlastne headliner tejto show. Skvelá pódiová show, atmosféra ako sa na legendu patrí a poloblažený úsmev Wolfa Hoffmana, ktorý sa síce snažil tváriť seriózne, ale akosi mu to nešlo. Setu sa nevyhli najväčšie pecky kapely a po sete napechovanom skladbami ako „Princess of the Dawn“, „Fast as a Shark“, „Metal Heart“ sa nedalo hovoriť o inom ako o absolútne úžasnom koncerte, ktorý dotvárala preplnená hala plná šialených fanúšikov. Klinec do rakvy našich krkov znamenal záver v znamení „Teutonic Terror“ a „Balls to the Walls“, ktoré takmer celý dav odheadbangoval. Nepamätám si koncert, kedy by boli kombináciou predskokanov a atmosféry v sále fanúšikovia lepšie pripravení na to, čo malo prísť ako zlatý klinec programu.
Ako sa z pódia odsúval Accept, zistili sme, že tak malé vlastne nie je. Naopak – to pódium bolo enormné. Začínal som chápať, čo myslela kapela tou najväčšou šou. A to som ešte nič netušil. Po tónoch „In the Army Now“ zaznelo tradičné intro „March to War“, počas ktorého bedňáci kapely skontrolovali pódium detektorom kovov a na jeho kraj plesli veľavravnú ceduľu „ACHTUNG MINEN“. Potom sana pódium vyvalil švédsky bojový stroj SABATON. Začala trieskať pyrotechnika, šľahať plamene a dav .. dav sa prepol z párty módu do úplného šialenstva. „Ghost Division“ doznelo a na pódiu sa objavilo zopár chlapov v plechových slipoch, prilbách a plášťoch, doplnených kopijami, štítmi a tradičnými spartskými prilbicami. Skladba „Sparta“, ktorú takto dotvárali nie len komparzisti, ale aj spevák Joakim (ten našťastie mal len plášť a prilbu, nie plechové slipy). K tomu celému sa pridávala gigantická LED obrazovka v pozadí, ktorá ponúkala tematické vizualizácie k tomu, čo sa dialo na pódiu. Škótsku „Blood of Bannockburn“ vystriedala pesnička na prianie nového gitaristu Tommyho, ktorého za vybratie „Swedish Pagans“ Jocke poslal ... niekam, kde slnko nesvieti. Ďalšou chuťovkou setu bol „Carolus Rex“, ktorý zas dotvoril spevák tradičným modrým plášťom a následne sa nám dostalo chuťovky, ktorá rozhodne potešila nejedného fanúšika – „Union (Slopes of St.Benedict)“. Po „The Lost Battalion“, „Far from the Fame“ a „Lion from the North“ prišlo niečo, na čo sa nedalo pripraviť. Akustická verzia „The Final Solution“ – malo to silu, malo to gule, ale musím povedať, že to nie je verzia, ktorá naplno povie to, čo skladba hovorí. Rozhodne to je zážitok, ale po orchestrálke na Rock in Vienna a po atmósférickej verzií z tour pred XY rokmi mi toto prišlo mierne plytké. Skvelé, ale plytké. Veľmi kvalitne to ale dokázala napraviť ďalšia trojka skladieb – „Resist and Bite“, kde sa opäť Jocke chytil gitary, „Night Witches“, ktorú začali bedňáci paľbou z protilietadlového dela a „Winged Hussars“, ktorá je jednou z najlepších live skladieb nového albumu. Po odchode sa kapela samozrejme ešte vrátila. Najmä pre jeden z najepickejších príchodov do skladby „Primo Victoria“ – na pódiu sa totiž otvorila rampa vyloďovacieho člnu a za častých výbuchov pyrotechniky a kopy dymu z nej vyštartoval spevák, aby rozskákal celý dav v Budapešti. A dokonca sa to obišlo bez „Will you jump with us“, ktoré sa už menilo na klišé. To nahradil historický príhovor Churchilla, ktorý rozhodne pomohol atmosfére. Záverom setu sme sa dostali k ďalšej z chuťoviek z novinky – „Shiroyama“ a záver setu už patril „To Hell And Back“. Žiadne „Metal Crue“, ktoré už tiež začínalo byť otrepané, sa nekonalo. Kapela sa rozlúčila, poďakovala a dav mohol začať rozdýchavať to, čo sa dialo posledné hodiny.
Čo sa to tam teda dialo? Jeden z najepickejších koncertov, aké ste za dlho videli. Kapelu som videl viac krát, ako by bolo zdravé, ale toto bola jedna z tých show, na ktoré nezabudnete. Jedinou otázkou je, ako odolať tomu, vydať sa ešte aj do Bratislavy. Kto neuvidí, nepochopí...
Pridal: Samuel Sámel
Foto: Michal Roháč
