reportaz_2017-02-14_Devin_Townsend_Project - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
DEVIN TOWNSEND PROJECT, BETWEEN THE BURIED AND ME, LEPROUS
14.2.2017, Arena, Viedeň
V poslednej dobe som zaznamenal niekoľko zaujímavých turné, ktoré putujú po Európe a na ktorých sa dali dokopy výrazné hudobné telesá. Bez zbytočných „céčkových“ či „béčkových“ predskokanov, proste bez zbytočnej omáčky. Koncom minulého roka to boli ALCEST/MONO, chystá sa turné SOEN/MADDER MORTEM a aj túto akciu tam môžeme s istotou priradiť. A to podľa mňa ten najlepší koncert THE DILLINGER ESCAPE PLAN/SHINING sa žiaľ neuskutoční, pretože TDEP mali v Poľsku nehodu pri ktorej im kamión zdemoloval prívesný vozík. Podstatné však je, že sa nikomu nič nestalo. Každopádne ide o veľmi pozitívny trend, ktorý treba podporovať.
Nórov LEPROUS som mal možnosť vidieť naživo už po šiesty krát a opäť to bolo famózne. Ich posledný album „The Congregation“ možno bez debaty považovať za ich absolútny vrchol a z neho hrali drvivú väčšinu piesní. Svoj polhodinový set sa snažili využiť na maximum a tak okrem pár pozdravov v podstate neustále hrali. A opäť boli bezchybní, s vynikajúcim zvukom a výborným setlistom. Kapela je už na toľko vyhratá, že máte pocit akoby ste doma počúvali CD. Najväčším fenoménom pre mňa ostáva aj tak Einar Solberg, ktorého náročné vokálne party dáva s dych vyrážajúcou istotou. No kapela funguje ako celok a tak ich treba aj vnímať. Okrem toho už dnes môžeme hovoriť o svojskom rukopise, ktorý si za tie roky vybudovali. Výber piesní, ktorý nám dnes naservírovali je odrazom ich aktuálnej formy. Skladby ako „The Price“, “Rewind“, „Third Law“ alebo „Foe“ fungujú bezchybne a mám pocit, že sa mi nikdy neopočúvajú. No najviac mi spravila radosť záverečná „Slave“, ktorú som si obľúbil hlavne kvôli verzii na ich DVD „Live at Rockefeller Music Hall“. Tam ju odohrali obaja bubeníci, ktorí v kapele pôsobili Baard Kolstad a Tobias Ørnes Andersen. Dnes to síce dali „len“ s Baardom, no aj tak to bol zlatý klinec ich vystúpenia. Každý kto sa chystáte na tohtoročný Gothoom festival určite ich set nepremeškajte. Stojí to za to.
BETWEEN THE BURIED AND ME sú takisto veľmi svojrázni hudobníci so zaujímavou produkciou. Aj keď v ich prípade nemožno hovoriť o úplnej originalite, všetko to nahrádzajú hravosťou a pestrosťou. Keď v roku 2007 vydali album „Colors“, nalinkovali ním svoje ďalšie smerovanie. A to nie len samotnou hudbou na tomto nosiči ale aj veľavravným názvom albumu. Ich hudba je ako pestrá paleta farieb, kde každá z nich predstavuje iný hudobný štýl. Základ tvorí progresívny metal miestami evokujúci DREAM THEATRE, no pre mňa oveľa stráviteľnejší. Do toho miešajú mathcore, trochu death metalu, trochu cirkusu resp. kabaretu a štipec „pattonovského“ šialenstva. V jednej skladbe sú schopní tieto štýly prebehnúť hneď niekoľko krát a ono to dokopy funguje. Verím, že na niekoho to môže pôsobiť ako zlátanina alebo ako hovorí „hranol“ zlepenec, no podľa mňa to má hlavu aj pätu. Jedinou nevýhodou ich hudby je fakt, že len tak z hlavy si neviem spomenúť ani len na jednu melódiu či úryvok z nejakej piesne. No nijak extra mi to neprekáža. Setlist dnešného koncertu pozostával z prierezu ich posledných troch albumov s príklonom k poslednej doske „Coma Ecliptic“. Mňa ich vystúpenie bavilo a vyčarilo mi na tvári nejeden úsmev. Je nad slnko jasné, že skupinu hudba nesmierne baví a radi zabávajú svojich poslucháčov nečakanými žánrovými kotrmelcami a premetmi. Na vystúpení oboch týchto skupín bola Aréna zaplnená tak z troch štvrtín.
S úderom desiatej hodiny už pred nabitou arénou odštartoval svoj set kanadský workoholik a veľký hudobný talent DEVIN TOWNSEND. Aj keď mám k jeho hudbe rešpekt, nikdy sa mi nepodarilo prísť jej na chuť. Prvé tri skladby som tradične strávil vo fotopite a po jeho opustení som sa rozhodol, že to opäť skúsim a dám jeho hudbe šancu. A ono to prišlo. Pri skladbe „Failure“ sa niečo vo mne pohlo a akoby som to celé začal chápať. Zrazu som si uvedomil aká je tá hudba veľkolepá a koľko vrstiev v sebe spája. Vyžaruje z nej pozitívna energia, ktorú som doteraz z mne nepochopiteľných dôvodov vôbec nevnímal. Zrazu mi docvaklo prečo si na svoje albumy často pozíva Anneke Van Giersbergen. Vždy som to považoval iba za potvrdenie toho, aká je Anneke úžasná speváčka, no za tým je zjavne viac. Tá energia vyžaruje predsa aj z jej hudby a koncertov, pričom spoločne tomu ešte viac nakladajú. Bol to veľmi zvláštny pocit aj preto, lebo v mojej diskografii jasne prevažujú nahrávky temné, depresívne a často krát plné zloby. Miestami som sa cítil ako na tej najbizarnejšej metalovej omši na ktorej som došiel k osvieteniu. Samozrejme okrem hudby nejde nespomenúť Devinov humor, jeho grimasy, uletené nápady a zmysel pre show. Nádherným príkladom bolo keď si na španielke strihol skladbu „Love ? od STRAPING YOUNG LAD za aktívnej hlasovej podpory obecenstva. Vo svojich príhovoroch neobišiel ani Valentína, vystúpenie METALLICA s Lady Gaga a kadečo iné. Neustále sa bavil, komunikoval s publikom a všetkých zabával či už svojím humorom alebo úžasnou hudbou. Po pravde neviem či som niekedy videl na metalovom koncerte toľko vysmiatych ľudí, až ma to trocha vydesilo. Ale rozumel som tomu, prežíval som totiž niečo obdobné. Pri skladbe „March Of The Poozers„ Devin vytiahol asi tú najväčšiu šípku, akú som kedy videl. Správny metalový song si predsa žiada poriadne drsný nástroj. Mimochodom celkovo jeho gitary je kapitola sama o sebe a podobné kúsky som ešte u nikoho iného nevidel. Po zvukovej stránke bol koncert bezchybný, čo možno povedať aj o svetlách. Vypichnúť nejaké skladby zo setlistu si netrúfam, pretože ich napočúvané nemám a teda som ich ani nevedel identifikovať. No jeden song bol mimoriadne vydarený a neskôr som si dohľadal že išlo o skladbu „Kingdom“. Skupina v zložení Devin, Dave Young, Brian Waddell, Ryan Van Poederooyen a Mike St-Jean mi dnes večer nachystali prekvapenie, aké som vôbec nečakal. Vďaka za tento čarovný večer však patrí všetkým trom kapelám ako aj všetkým známym, ktorých som tu stretol neúrekom.
Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
