reportaz_2017-01-26_Insomnium - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
INSOMNIUM, BARREN EARTH, WOLFHEART
26.1.2017, Szene, Viedeň
Fínska metalová scéna má svoje špecifiká a kapely z tejto krajiny sa vždy odlišovali od ostatných severských kapiel. Výrazným rysom ich tvorby sú silné melódie s ktorými vedia umne narábať. A v prípade týchto kapiel to platí takisto. Aj keď som čakal od tohto koncertu viac, neľutujem že som sa ho zúčastnil.
S kapelou WOLFHEART som sa stretol po prvý raz a pred koncertom som si vypočul len jednu skladbu z ich poslednej dosky „Shadow World“. Ich polhodinový set by nevyznel vôbec zle, nebyť spackaného zvuku. Bicie boli počas celého koncertu zbytočne vytiahnuté a gitary s basou splývali do jednej zvukovej gule. Pokiaľ obe gitary hrali tie isté party tak to ešte ušlo, no inak bolo len ťažko rozpoznať, čo sa to vlastne hrnie z reprákov. Musím však pochváliť rytmickú sekciu, ktorá ťahala celé vystúpenie a miestami tvorila celkom slušný tlak. V hudbe WOLFHEART možno vystopovať vplyvy služobne starších krajanov ako INSOMNIUM, BEFORE THE DAWN, ako aj celej göteborgskej scény. Veľmi pôsobivo vyznela skladba „Boneyard“ z pripravovanej dosky „Tyhjyys“, ktorá má uzrieť svetlo sveta v marci tohto roku. Svoj polhodinový set ukončili hymnickou skladbou „Routa Pt.2“ z ich debutového albumu „Winterborn“. Je škoda, že kapela nemala lepší zvuk, pretože na pódiu pôsobili vcelku presvedčivo.
BARREN EARTH sú skôr projektom ako regulárnou kapelou, v ktorej figuruje množstvo zaujímavých osobností severskej scény. No na tomto turné účinkuje v podstate úplne odlišná zostava hudobníkov. Z pôvodných členov som zaznamenal speváka Jóna Aldará, ktorého si spájam so skvelou doomovou kapelou HAMFERD, či poslednou nahrávkou projektu CLOUDS. Druhým prítomným členom kapely bol Olli-Pekka Laine, ktorého si môžete pamätať z prvých štyroch nahrávok AMORPHIS. Zvyšok zostavy tvorili náhradníci zo spriatelených kapiel. Gitarista Sami Yli-Sirniö má aktuálne povinnosti v KREATOR a nahradil ho Kimmo Korhonenem. Namiesto klavesáka Kaspera Mårtensona zaskakoval Antti Myllynen a za bicie si sadol Matti Jauhola, ktorý nahradil Marka Tarvonena. Hudba BARREN EARTH je mixom doom metalu, death metalu, progresívvneho rocku s trochou toho "sabathovského" oparu. V podstate ich však možno zaradiť do škatuľky progresívneho doom metalu respektíve rocku. Na albumoch je ich produkcia vcelku zaujímavá, no tento večer mi to prišlo nejaké rozbité a nesúrodé. Príliš veľa štýlov a vplyvov na jednej kope urobilo z produkcie BARREN EARTH guláš, ktorý bol miestami ťažšie stráviteľný. Zachraňoval to aspoň Jónov spev a nebyť jeho, asi by som nevydržal až do konca . Ono to vystúpenie v podstate nebolo až tak zlé a malo aj množstvo svetlých okamihov. No celkovo som očakával od tejto kapely výraznejší prejav. Na druhej strane keď si uvedomíme, že dve tretiny kapely nie sú jej stálymi členmi, výsledok nikoho neprekvapil.
K hudbe INSOMNIUM mám veľmi špecifický vzťah. Z celej ich diskografie by sa dal zostaviť jeden mimoriadne silný album, obsahujúci desať možno dvanásť piesní. Nebudem ich menovať všetky, ale za zmienku určite stoja „Through The Shadows“, „One for sorrow“ , „While We Sleep“ alebo „Black Heart Rebellion“. To sú skladby ktoré majú neskutočný ťah na bránu, výrazne silné melódie a v nich sa kapela naozaj našla. Ich ostatná tvorba už trocha zaostáva a nový album má ambíciu vytrhnúť INSOMNIUM zo zabehaných koľají a posunúť kapelu do trochu progresívnejšej polohy. No v nej už nie sú takí suveréni ako tomu je na spomínaných skladbách. Každopádne si kapela za novinkou pevne stojí a odohrala ju komplet celú (kto nevie jedná sa v podstate o jednu skladbu o dĺžke 40 minút). Mňa síce tento album výraznejšie neoslovil, no svoje kvality bez pochýb má a naživo ho chlapci ukážkovo spropagovali. Následne nám páni naservírovali prierez ich hudobnou históriou, pričom z predposledných dvoch nahrávok odzneli len tri skladby. Väčšina piesní pochádzala z obdobia, kedy som ich ešte ani nepoznal. Na jednej strane je takýto setlist príjemným spestrením, na druhej strane z mojich obľúbených piesní odznela len jedna, čo ma trochu mrzí. Po zvukovej stránke bolo ich vystúpenie excelentné. Aj INSOMNIUM mali vo svojich radoch jedného náhradníka a ním bol Jani Liimatainen, ktorý zastupoval Ville Frimana. A práve Jani mi prišiel ako najslabší článok skupiny, cítil som z jeho prejavu neistotu a zachytil som z jeho strany aj isté pochybenia. Ale všetci sme len ľudia a stávajú sa aj horšie veci. Čo dodať na záver. Čakal som od tohto koncertu trocha viac, no občas bývam trocha nároční. „Šipkový“ čaj v podaní tejto fínskej útočnej zostavy (mám na mysli všetky tri kapely) bol trocha nedochutený, no dokázal vypredať Szene klub. A väčšina prítomných v rátane známych odchádzala z koncertu omnoho spokojnejší ako som bol ja. A tak trocha im to aj závidím.
Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
