reportaz_2016-08-06-04_Rock_pod_Kamenom - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
Rock pod kameňom 04.08. – 06.08.2016 Sninské rybníky, Snina
Sninský festival už má za sebou pomerne dlhú tradíciu. Hostil už mnoho hviezd tuzemskej, ale aj zahraničnej rockovej a metalovej scény a jeho štrnásty ročník opäť priniesol množstvo vynikajúcich kapiel. Aj keď je festival tak trochu „od ruky“ našiel si svojich priaznivcov nielen z východu našej krajiny, ale fanúšikom nerobí problém precestovať stovky kilometrov. Festival už je za nami a určite to nebol posledný ročník a tak ako mnoho návštevníkov rozpráva svoje zážitky tak akurát premýšľam ako zosumarizovať moje dojmy. Niektoré boli pozitívne, ale niečo ma aj sklamalo a tak môj úvodník nebudem dlho naťahovať.
Prvý deň po mojom trochu neskoršom príchode som stihol už takpovediac hlavné hviezdy štvrtkového večera. Podvečer už bol v znamení veľkých kapiel a prvá z nich Wanastovi Wjecy. Kapela odohrala pomerne kvalitné vystúpenie, kde odozneli všetky známe skladby. Slušný prierez ich tvorbou bol zárukou zábavy v publiku. Headliner festivalu Within Temptation teda aspoň pre mňa, aj keď situácia bola úplne iná. Holanďania predviedli skutočne výbornú show, ktoré bolo doplnené excelentným pódiovým prevedením. Aj keď kapela už pozná vkus svojich fanúšikov a ich program bol ako „rana na istotu“ predsa len to nebolo pre piatkovú aspoň jednodňovú klientelu to čo by ich nadchlo. Vystúpenie Within Temptation bolo skutočne strhujúce, ale headlinerom bola predsa len iná. Po nich totiž bolo nutné prestaviť pódium a zatiaľ sa areál naplnil na prasknutie. Veď čo už iné vymýšľať keď našinec príde aj tak vždy na starú osvedčenú klasiku Kabát. Ich show bola zostavená zo skladieb, ktoré na publikum vždy zabrali aj keď z môjho pohľadu to bolo nezaujímavé. Vystúpenie v štýle prišli sme zahráme a dovidenia bolo pre mňa až príliš fádne a za posledný rok som videl kapelu aj v lepšej kondícii. Nuž Kabát tu zjavne nemali svoj deň a podľa mňa ich show bola strojená, ale dav sa bavil a tak môj subjektívny názor ide bokom. Posledná kapela to má občas ťažké, ale aj napriek pokročilej hodine a preriedenému publiku kapela Dymytry odohrala svoj set s elánom. Kapela udržiavala stály kontakt s fanúšikmi a išla z nich obrovská energia. Takto úžasne bol ukončený prvý deň a tak som sa išiel na pár hodín natiahnuť.
Druhý deň bol slnečný a tak väčšina ľudí trávila čas na neďalekom kúpalisku a prvé kapely tak mali redšie publikum. Ale to je údel kapiel ktoré v tomto čase hrajú. Takže po kapelách Rocksound a Narttu, ktoré odohrali v takmer vyľudnenom areáli nasledovali kapely Wishmasters a Symfobia. Obe kapely sú štýlovo rovnaké, ale pekne po poriadku. Wishmasters síce merali dlhú cestu od našich západných susedov a Symfobia, ktorá to má predsa len o niečo bližšie sú štýlovo dosť podobné a tak v rámci symfonického metalu to bol taký menší česko-slovenský súboj. Wishmasters som tu zhliadol prvý krát a tak nemám možnosť porovnania, ale ich vystúpenie bolo na vysokej hudobnej úrovni a pódiová show taktiež nezaostávala. Symfobia sa na klubových či festivalových pódiách ukazuje čoraz častejšie a ich popularita ale aj profesionalita neustále stúpa. Občas som mal dojem, že by mali byť na tomto festivale dve pódiá. Jedno by malo byť priamo na kúpalisku, pretože ľudia väčšinu dňa trávia práve tam. Horúčavy už tak negradovali a tak mnoho návštevníkov prešlo evolúciou z vody na súš. Česká dovolím si tvrdiť kontroverzná kapela Limetal napriek problémom ktoré im spôsobuje ich niekdajší „kamarát“ rozpútali nefalšovanú bigbítovú parádu. Kapela bavila fanúšikov starými klasikami legendárnej českej veličiny, ale nezabudli ani na zbrusu nové skladby. Tešil som sa na nich a nesklamal som sa, pretože „Limetky“ sú ďaleko lepšie na pódiu ako ich kyslý konkurent s vynovenou zostavou. Dostatočne nažhavené publikum bolo pre Bijouterrier už veľmi ľahké nakloniť si na svoju stranu. Pod pódiom sa strhla pogovačka a kapela dav nešetrila svojimi šialenosťami a ani vtipnými intermezzami počas skladieb. Trochu rozpačité reakcie boli na nasledujúceho interpreta. Peter Nagy a Indigo sprvu vyvolávali úsmev na tvári a o uštipačné poznámky nebola núdza. Tieto reakcie sa však zmenili hneď po prvej skladbe a Peťo s kapelou mal už mnoho početný dav priaznivo naklonený. Podotýkam, že jeho vystúpenie patrilo ku jednému z najlepších na festivale. To sa však nedalo povedať o nasledujúcom interpretovi. Aleš Brichta Project aj napriek jeho skvelému hlasu a fantastickým skladbám či už z čias jeho pôsobenia v Arakain, alebo jeho sólovej kariéry zjavne nemal svoj deň. Energické skladby zabila statickosť a tak čo do publika dáš to sa ti z publika vráti Aleš zjavne toto podcenil. Stačilo by len trochu viac komunikácie a energie do skladieb, ale žiaľ táto energia z pódia proste nešla čo je veľká chyba lebo Aleš to vie dať. Nevadí, pretože po ňom prišla skutočná legenda a show so všetkým čo ku pravému metalovému koncertu patrí. Kapela U.D.O. ktorá sa reinkarnovala do čias keď heavy metal hýbal svetom. Dirkschneider a ich show dostala publikum do kolien. Veď pri skladbách z rannej tvorby Accept si mnoho skôr narodených zaspomínali na časy keď do školských lavíc ryli kružidlom logo kapely a mladšia generácia, ktorá bola v časoch ich najväčšej slávy ešte len v plienkach, alebo ešte len boli na pláne aspoň mohli zhliadnuť ako sa má odohrať nefalšovaný metalový koncert. Po búrlivom skandovaní si fanúšikovia vyžiadali ešte prídavky a po nich sa už pobrali z areálu na načerpanie síl do posledného dňa. A tak kapela Konflikt prišla o veľkú časť publika, ale to neubralo nič na ich nadšení zo svojho vystúpenia.
Tretí a zároveň posledný deň ponúkal množstvo zaujímavých kapiel a taktiež zvučné mená. Avšak počasie malo zjavne iné plány, pretože sa citeľne ochladilo a obloha neveštila nič dobré. Keďže som ateista a s kresťanským Pánom Bohom nie som veľký kamarát nebudem sa odvolávať na neho ani svätých, ale nad Sninou v tento deň museli byť všetci rock ´n´rollový nebožtíci a držať mraky ďaleko od festivalu. Lebo len zázrakom nepršalo aj keď všade na okolí bola už dosť silná búrka, ale to je len moje suché konštatovanie a moja reportáž nie je sumár počasia. Takže poďme ku dianiu od jednej hodiny odpoludnia. Opäť smola pre kapely Dogma, Meredith a No Control, ktoré takpovediac hrali pre zvukára a personál pri výčapoch a griloch. Taktiež ďalšia kapela Mahagon to nemala s priazňou publika ľahké aj napriek ich skvelému hard rocku doplnenom o výrazné klávesy. Ich vystúpenie bolo skvelé aj keď jasný odkaz na rockové veličiny zo siedmej a ôsmej dekády minulého storočia miestami pôsobilo ako tribute či revival band. Vystúpením košických Ravenclaw sa konečne priestor pod pódiom trochu zaľudnil a publikum sa trochu rozhýbalo. Phantom 2 bola akustická oddychovka pánov Clausa Lessmana z Bonfire a Michaela Vossa z Mad Max. Tento projekt je pôvodne s názvom Phantom 5 a keďže prišli iba Claus a Michael tak si názov ku aktuálnemu zloženiu upravili. Ich set pozostával zo skladieb kde obaja hudobníci pôsobia a ich akustické prevedenie bolo skvelé oživenie, ale skôr by bolo vhodnejšie po nasledujúcej smršti, ktoré spôsobilo nemecké trio Rage. Ich vystúpenie pozostávalo zo skladieb, ktoré si pamätajú skôr narodený a kapela ich podala s priam nadľudským výkonom. Peavy Wagner je skvelý frontman a z publika si urobil občas urobil veľký zbor, ktorí spieval refrén tak dlho ako kapela chcela. Záverečný večer bol síce Made In Germany, ale Nemci majú metal v krvi čo Primal Fear len potvrdili. Ich set bol neskutočne energický a Ralf Sheepers spolu so svojimi kumpánmi predviedli metalovú show „par excellence“ a ovácie davu si priam užívali. Blíži sa záver a pomyselná latka je vysoko nastavená. Kapela sa po prídavkoch lúči s početným davom a ten už čaká na príchod metalovej kráľovnej. Doro svojich fanúšikov nenechala dlho čakať a na pódium vtrhla ako uragán. Aj napriek tomu že jej vek by sa nemal prezrádzať tak táto metalová bohyňa má stále plno energie a tú rozdala celému publiku. Potešila svojimi nesmrteľnými hitmi ešte z čias kapely Warlock Burning The Witches, All We Are, Metal Racer, True As Steel či baladickou Für Immer, ktoré sú priam povinnosť odohrať, ale nezabudla ani na skladby ktoré vyšli o niečo neskôr na albumoch Doro. Samozrejme nezabudla ani na hymnu We Are The Metalheads ktorú venovala svojim žiaľ už zosnulým kamarátom Lemmymu Kilmisterovi, Ronniemu Jamesovi Diovi a iným rockovým a metalovým legendám. Jej vystúpenie odohrala s obrovským nasadením a jej show bola vrchol celého festivalu.
Na záver: Rock pod kameňom už hostil mnoho hviezd, je z roka na rok lepší a získava si stále viac svojich priaznivcov. Nepochybne a právom sa môže zaradiť medzi najlepšie domáce festivaly nielen zostavou kapiel, ale aj svojou atmosférou. Aj keď kapacitne nepatrí medzi veľké festivaly tak jeho atmosféra je priateľská a ľudia tu majú k sebe akosi bližšie. Veď o tom to je zábava, dobrá hudba a nové kamarátstva. Trochu by som vytkol chute ľudí, pretože aj napriek vynikajúcej zostave kapiel to bolo akosi nedocenené. Prvý deň vystúpenie kapely Kabát naplnilo celý areál, ale po zvyšné dva dni akosi návštevníci zabudli na ostatné kapely, ktoré sa taktiež tešili na fanúšikov a každá z kapiel odohrala vynikajúce vystúpenie. Trochu sa nad týmto zamyslite a aj nad tým, že prvé kapely aj keď sú pomerne neznáme tak ich vystúpenia netreba ignorovať, pretože aj oni sa snažia o Vašu priazeň.
Pridal: Michal Roháč
Foto: Michal Roháč
