reportaz_2016-04-12_Gorguts - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
GORGUTS, PSYCROPTIC, DYSRHYTHMIA, NERO DI MARTE
12. apríl 2016, Randalclub, Bratislava
Na jar sa začína prebúdzať nielen príroda, ale v rozkvete je aj hudobný priemysel, ktorý v tomto období chrlí mnoho nových albumov a tomu nasvedčuje aj mnoho tour na ich podporu. Na akcie bohatý tohtoročný apríl začal koncertom crust/punkovej legendy DOOM a pokračuje dnešným koncertom death metalových inovátorov GORGUTS, ktorým predskakujú nemenej experimentálne a atmosferické formácie NERO DI MARTE, DYSRHYTHMIA, či technický death metalisti PSYCROPTIC. Tento mesiac nás v Bratislave ale ešte čakajú koncerty NILE, BORKNAGAR, JINJER, či OBSCURE SPHINX. Je sa na čo tešiť!
Ako to už pri akciách organizovaných Obscure býva, koncert odštartoval na minútu presne a dnešný večer otvorila mladá krv z Talianska, NERO DI MARTE. Na konte majú zatiaľ dve dosky a slovenským fanúšikom prišli predstaviť svoju jedinečnú a experimentálnu tvár death metalu. Už vo svojom názve majú čiernu a toto slovo v skratke definuje aj ich dnešný set, ktorý bol temný a ponurý, ale svojím spôsobom absolútne hypnotický. V jednej chvíli sa z pódia na vás valila nemilosrdná disharmonická smršť a neskôr takmer idylické až meditatívne rytmy v post metalovom šate. Dynamika nepochybne dominuje v celej ich tvorbe a dnes sme zažili niekoľko prudkých hudobných explózií. Skľučujúcu atmosféru umocňovalo ambientné pozadie a samotné pasáže, ktoré celú túto dynamickú hudobnú masu ešte viac zhutňovali a vytvárali nepriechodnú zvukovú stenu. Hneď v prvej skladbe „L’eclisse“ ma prekvapila taliančina, ktorá síce v ich textoch nedominuje, ale pridáva ich hudbe ďalší punc originality. Vokál gitaristu SeanaWorrella má niekoľko zaujímavých polôh. Často používa klasický spev, ďalej má taký charakteristický chraplák, ktorý hraničí s kričaním a samozrejme občas aj poriadne zagrowluje. Celé toto kvarteto tvoria vynikajúci muzikanti s originálnym prístupom k hudbe, sú veľmi kreatívni a ich snaha vybočovať zo zabehnutých trendov dokonca aj v experimentálnom death metale je zatiaľ úspešná. Pri ich sete ma napadli zoskupenia ako Francúzi GOJIRA, alebo aj takí THE OCEAN či CULT OF LUNA. Ale NERO DI MARTE majú svoj vlastný rukopis a dnes v Randale nás opantali úžasnou atmosferickou hudbou.
Ako druhá sa predstavila inštrumentálna DYSRHYTHMIA, ktorá je v podstate domovskou kapelou gitaristu KevinaHufnagela a basákaColinaMarstona, ktorí učarovali LucoviLemayovi a v súčasnosti s ním zdieľajú rady GORGUTS, takže celé toto turné odohrajú dvoj násobne. Inštrumentálna ekvilibristika týchto hudobníkov spolu s výnimočným bubeníkom JeffomEberom siaha do takých krajností, že sa len veľmi ťažko dá definovať hudobný žáner, do ktorého ich hudba spadá. Avšak prívlastky ako technický, progresívny, možno až avant-gardný sú isto na mieste. Marston vyčíňal na svojej šesťstrunovke a predkladal nám doteraz nepredstaviteľné krkolomné pasáže. Jeho štýl je veľmi špecifický, občas sa mi zdalo akoby hral na gitaru a nie na basu, ale nie som až tak znalá rôznych techník, tak radšej pomlčím. Bubeník bol neuveriteľný, hral sa s rytmikou a na svojej skromnej bicej zostave (oproti tej za ním) stváral nevídané veci. Výkon celej trojice hraničil s virtuozitou, proste nádhera! Pri ich sete ako aj celý večer v Randale figuroval vynikajúci zvuk, preto sme sa mohli do sýtosti nabažiť všetkých tých (dis)harmonických, či (dis)rytmických melódií v úžasnej šťavnatej a organickej forme. Pred koncertom som sa obávala, že tak technicky náročná, spletitá hudba bude pre obyčajných smrteľníkov (nehudobníkov) ťažko stráviteľná, ale práve naopak nešlo tu o žiadnu prehnanú prog metalovú onaniu, skladby boli pestré, motívy a melódie sa často menili a nedovolili, aby sa človek nudil. Celý ich set pôsobil ako obrovské bludisko rôznych motívov, rytmov, melódií a ak ste mali pocit, že sa dostávate k cieľu, prišiel ďalší zvrat a k vytúženému stredu bludiska nás chaotická muzika DYSRHYTHMIE nikdy nedoviedla. Ale aj napriek zložitosti mal ich set dušu, sálala z neho energia, mal špecifickú atmosféru.
Na Austrálčanov PSYCROPTIC som sa tešila z predskakujúcich účinkujúcich asi najviac (okrem GORGUTS som z dnešnej zostavy poznala len ich). Oni mali byť tou najrýchlejšou, najtvrdšou a najenergickejšou kapelou večera v porovnaní s progresívnymi a atmosferickými formáciami, ktoré boli určené pre náročnejších fanúšikov. Avšak po absolútne bezchybných setoch prvých dvoch kapiel sme boli tak ohromení a očarení, že death metalisti PSYCROPTIC by len ťažko dokázali nadviazať na hypnoticky pôsobiacu hudbu NERO DI MARTE a DYSRHYTHMIA. Do dnešného hudobného konceptu jednoducho nezapadali! Ale aj napriek tomu tu mali dosť priaznivcov, ktorí sa bavili, no aj k tomu ich musel vyzývať vokalista. Post speváka mimochodom dnes večer obsadil JasonKeyser (ORIGIN), keďže stály člen JasonPeppiatt musel turné predčasne opustiť. ORIGIN sú aj vďaka Jasonovi na živo skvelí, ale tu sa mu nepodarilo vytvoriť takú silnú atmosféru, aká býva na koncertoch tejto brutaldeath metalovej bandy. Nepochybujem, že ide o vynikajúcich muzikantov, ale dnes ich set nebol proste dosť šťavnatý, pôsobil veľmi stroho. Pár momentov som si aj napriek tomu užila, zväčša to boli skladby z pre mňa naj albumu „TheInheritedRepression“ a niekoľkokrát sa pred pódiom strhla poriadna mela, jedna z mála v tento večer. Ale celé vystúpenie bolo ako na hojdačke, malo to svoje svetlé stránky, ale aj časti, ktoré doslova nudili, čo je pri danom štýle až zarážajúce. Dnes sem PSYCROPTIC proste nesedeli a basta.
Dnešní hlavní účinkujúci GORGUTS sa vrátili na slovenskú pôdu po takmer dvoch rokoch, no zatiaľ čo vtedy predstavovali nový album „ColoredSands“, tentoraz sa vybrali na turné podporiť dlho očakávaný nosič „Pleiades’ Dust“, ktorý bude tvoriť jedna dlhá 30 minútová skladba. Vydanie je naplánované na 13.mája, ale v kuloároch sa šuškalo, že novú skladbu hrávajú premiérovo na tomto turné, a teda aj dnes v Bratislave. Koncert však otvorili dvomi skladbami z posledného albumu „LeToitduMonde“ a „ForgottenArrows“ a akoby som sa znovu ocitla vo vedľajšom MMC klube dva roky dozadu. Neuveriteľný a neopísateľný pocit! Charizmatický LucLemay za mikrofónom si užíval každé hrabnutie do strún a keď následne prítomným oznámil, že budú mať tú česť počuť celú skladbu „Pleiades’ Dust“ úplne prvý raz, Randalom sa niesol obrovský potlesk. Spočiatku som si nevedela predstaviť ako môže nejaký muzikant hrať 30 minút vkuse, tobôž bubeník, ale GORGUTS samozrejme začlenili do dlhej sólo skladby aj mnoho ambientných a prechodných častí s jemnými vyhrávkami, kde si Hamelin mohol oddýchnuť. Novinku celý klub absorboval skôr so zatajeným dychom, veľmi pozorne, aby nikomu neušiel ani jeden tón. A na tomto mieste by som citovala vlastné myšlienky spred dvoch rokov vtedy na adresu albumu „ColoredSands“: „...Nový album pôsobí naozaj na všetky zmysli poslucháča a musíte sústrediť všetky bunky v tele, aby ste dokázali pochopiť, či absorbovať aspoň kúsok z myšlienky tohto šialeného diela... Temná nálada umocnená ambientným podkladom sa z neho šírila ako čierny dym...Z nových skladieb sršala neopísateľná tieseň a nepokoj...“. Myslím, že to sedí aj tentoraz. Miestami fakt neuchopiteľná pasáž, akoby nezmyselné melódie plynuli dostratena, ale aj napriek tomu to všetko dávalo zmysel. Šialené! Po pol hodinovom sústredení a civení na pódium takmer so zadržaným dychom sa nakoniec publikum rozhýbalo. Nasledovali totiž staršie skladby „FromWisdom to Hate“ a „Obscura“ a celý klub bol razom v pohybe. Bezchybný koncert, viac slov ani netreba.
Pevne verím, že som aspoň nepatrne dokázala zachytiť atmosféru, ktorá počas dnešného koncertu panovala. Pre laika nie je ľahké hodnotiť tak technicky náročnú hudbu dosť zodpovedne, ale dúfam, že sa mi to podarilo. Na dnešný koncert budem ešte dlho spomínať. Spoznala som dve pre mňa neznáme kapely (NERO DI MARTE, DYSRHYTHMIA) a počula som naživo celé nové EP GORGUTS. Takže spokojnosť!
Pridal: Petra Šrámková
Foto: Martin Mayer
