reportaz_2016-03_26_Dirkschneider - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
REPORTÁŽE
Dirkchneider, Anvil, Palace, 26.3.2016, Masters Of Rock, Cafe, Zlín
Udo Dirkschneider sa stal ikonou už v ôsmej dekáde minulého storočia keď spolu s Accept stáli na vrchole metalovej scény. Od tej doby sa síce jeho cesta s kapelou rozdelila, ale jeho status ostal nezmenený. V nedávnej dobe prebehli správy o tom, že Udo nachystal pre svojich fanúšikov nostalgickú spomienku a otočil sa späť a vydal sa na turné kde pre svojich fanúšikov zostavil skutočnú lahôdku v podobe najlepších skladieb Accept. U našich západných susedov boli koncerty vypredané a tak som sa vybral do Zlína na jeden z českých koncertov. A práve vystúpenie v zlínskom klube Masters Of Rock Cafe bude námet na moju reportáž. Ako som už v úvode spomenul vypredané koncerty tak po mojom pomerne skorom príchode na miesto diania už bolo okolie klubu mohutne obliehané fanúšikmi. Tesne po šiestej hodine večer klub otvoril náruč aby mohol už netrpezlivých, ale natešených fanúšikov privítať a ponúknuť im skutočne kvalitný večerný program. Ako prvá kapela pred publikum predstúpila Palace. Kapela ktorú som mal možnosť zhliadnuť minulý rok tak nebola veľkou neznámou. Minulý rok ma prekvapili a tento rok som sa potešil, že práve oni „predskakujú“. Svojim hutným heavy metalom ohromili publikum a aj napriek neutíchajúcim ováciám a vydupávaniu prídavku, žiaľ pre určený čas nemohli splniť ich želanie. Trochu škoda, pretože kapela dav mimoriadne zaujala. Druhá s predkapiel kanadská legenda Anvil svojim spôsobom zapadla, ale mňa ich vystúpenie až tak nebralo. Ide síce len o môj subjektívny názor, ale teraz ku skutočnej atmosfére. Ich príchodom na pódium sa pod pódiom zhustil obrovský dav fanúšikom, ktorí od ich prvých tónov zaberal na všetko čo im kapela nakladala. Uznávam že kanadské trio to s publikom vie pretože kontakt s nim neustal ani
na chvíľu a táto súhra vytvorila fantastickú atmosféru (aj keď môj názor je iný, ale to je v rámci objektivity nepodstatné). A je to tu a hlavná hviezda večera odpálila svoj set. Úvod Just A Gigolo mi prišiel tak trochu komický a ani by ma nenapadlo a čakal by som niečo iné. Po ňom to už reformovaný U.D.O. valili svoje nadčasové skladby. Veď mnoho skorej narodených si zaspomínalo na svoje roky keď boli hladný po skladbách z albumov Breaker, Restless and Wild, Metal Heart, Balls to the Wall, Russian Roulette či I´m a Rebel. Frontman Udo Dirkschneider aj napriek svojej statickosti má stále obrovskú charizmu a jeho chrapľavý hlas mu stále neskutočne dobre funguje. Pol hodinu pred polnocou sa kapela rozlúčila, ale dav aj napriek úmornému teplu v klube si vyvolal kapelu naspäť. Veď to by nebolo možné keď nezahrali Metal Heart a tak pri prvých tónoch tejto hymny dav vedel, že kapela im ešte ide dať to čo „pozabudla“. Päť pridaných skladieb fanúšikov muselo uspokojiť a tak po skladbe Burning sa vo veľkom štýle rozlúčili s s nimi sinatrovskou My Way.
Nemám čo vytknúť tomuto setu a kapela svoj set ušila na mieru každému fanúšikovi. Veď diskografia je bohatá a aj keď Udo nebude už na koncertoch so svojou kapelou hrávať skladby od Accept verím tomu, že pod názvom Dirkschneider sa ešte pôjdu dakedy v budúcnosti vyblázniť a znovu potešiť fanúšikov.
Pridal: Michal Roháč
Foto: Michal Roháč
