reportaz_2016-03-01_Draconian - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
DRACONIAN, OMNIUM GATHERUM, YEAR OF THE GOAT, OCEANWAKE, APRIL WEEPS, 1.3.2016, Randal, Bratislava


Prvé oficiálne turné švédskej doom metalovej skupiny DRACONIAN sľubovalo príjemný hudobný zážitok aj vďaka zaujímavým predskokanom. Ako špeciálny hosť vystúpili domáci APRIL WEEPS, ktorých vystúpenie sme žiaľ strávili pri vstupe do klubu.

"To mocný vládca Kliffoth zoslal na podlých a zákerných zradcov trest najkrutejší. Zakázal im vstup do rajských záhrad, kde jeho velkoleposť kvitne v každom kvete. To však netušil, že tie zákerné tvory prezlečú sa za obyčajných smrteľníkov, prelstia strážcov brány a vstúpia na pôdu nebeskú !"

No ale späť do reality. Prvú kapelu, ktorú sme mali možnosť vidieť boli fínski OCEANWAKE. Fungujú na scéne sedem rokov, majú dva albumy a vo svojej hudbe mixujú doom metal a post-rock. Ich hudba síce nie je žiadny originál, no vytvorili príjemnú potemnelú atmosféru a v pravej chvíli aj pritvrdili svoju produkciu. Do modra ladené minimalistické nasvietenie vytvorilo dokonalú atmosféru oceánu a jeho temných zákutí. Spevák Eero Haula, ktorý imidžom pripomínal trochu ťažšiu verziu Garma svojím mocným hlasom zahusťoval post rockový podklad a hlavne jeho zásluhou malo vystúpenie doomový nádych. Veľmi príjemný úvod večera. Po krátkej prestávke prišli na rad Švédi YEAR OF THE GOAT. Keď som sa zoznamoval s ich tvorbou pred týmto koncertom vyvolávala vo mne množstvo rôznych asociácií. V prvom momente som pociťoval jasné odkazy na okultný rock s nádychom rokov sedemdesiatych. Následne mi v ich hudbe rezonovalo niečo z tvorby MUSE, GREEN CARNATION či dnes mimoriadne populárnych GHOST. Dokopy tieto vplyvy vytvárajú osobitú tvár YOTG, ktorou sa po prvý krát predstavili slovenskému publiku. Sympatickému vystúpeniu dominovala podmanivá retro atmosféra, rock´n´rollové gitarové riffy, čarovný zvuk mellotronu a najmä výrazné spevácke výkony gitaristu Thomasa Sabbathiho a klávesáka Mikaela Popovica. Ich 40 minútové vystúpenie ubehlo ako voda a dokopy stihli odohrať šesť piesní. Väčšina z nich pochádzala z ich poslednej dosky "The Unspeakable", pričom na záver zaradili pomalú osem minútovú skladbu "Riders of vultures", ktorá uzatvára aj spomínanú nahrávku. Myslím, že svojím okultným hard rockom mimoriadne oživili tento metalový večierok. Nasledujúci OMNIUM GATHERUM posunuli tento večer do trochu vyšších otáčok a predviedli svoju víziu melodického death metalu s rockovými prvkami. V ich hudbe možno nájsť jasné vplyvy skupín ako DARK TRANQUILLITY, IN FLAMES či o rok mladších INSOMNIUM. No na rozdiel od nich mi niečo v hudbe OG prekáža. Cítim v nej až prílišnú snahu o hitovosť a takú vtieravú sterilnosť. Nebol som schopný vytiahnuť z tých piesní nejakú emóciu, ktorou by ma nakopli. Netvrdím, že by som nenašiel v ich vystúpení momenty, kedy ma to bavilo, no celkovo ma ich vystúpenie nezaujalo. No treba uznať že sa snažili, aj keď miestami až príliš.

DRACONIAN fungujú na scéne už viac než dvadsať rokov, no toto je ich úplne prvé turné na ktoré sa vydali. Od minuloročného vystúpenia na festivale MADE OF METAL došlo v ich zostave k personálnym zmenám. Skupinu opustil dlhoročný basgitarista Fredrik Johansson, ktorý má v pláne venovať viac času rodine. Tu bola voľba náhrady asi jasná, keďže má ku kapele blízko a hosťoval aj na novom albume. Reč je o Danielovi Änghedem, ktorý inak pôsobí ako gitarista v CRIPLED BLACK PHOENIX. Na turné sa so skupinou nevidal ani bubeník Jerry Torstensson, ktorý sa doma venuje svojej čerstvo narodenej dcérke. Toho nahradil Tarald Lie (TRISTANIA). V tejto pozmenej zostave skupina prezentuje svoj minuloročný počin "Sovran", ktorý sa im mimoriadne vydaril. Nemôžem nespomenúť novú speváčku Heike Langhans, ktorej vokál mi do tvorby skupiny mimoriadne pasuje. Tá vychádza z deväťdesiatych rokov, kedy bol na vzostupe gothic doom metal reprezentovaný najmä THEATRE OF TRAGEDY. Ich hudba je melancholická, "zadoomaná" a dominuje v nej spevácky súboj medzi krehkým prejavom Heike a drsným spevom Andersa Jacobssona. Naživo skupina pôsobila pomerne suverénne a atmosféru ich hudby sa im podarilo preniesť aj do priestorov Randalu. Krásnym spôsobom dotvárala prvý marcový deň v roku, ktorý bol od rána upršaný a temný. Vzhľadom na aktuálnu zostavu sa hralo hlavne z novinky a ak som dobre počítal odznela z neho hneď pätica skladieb. Medzi tie najsilnejšie momenty rozhodne patrila úvodná skladba "Stellar Tombs", ktorá je jedna z najsvižnejších na albume. Nejde nespomenúť nádhernú "Rivers Between Us", v ktorej si zaspieval aj Daniel Änghede a temný opus "Heavy Lies the Crown", ktorý má svojou atmosférou veľmi blízko k hudbe MY DYING BRIDE. No prišlo aj na staršiu tvorbu skupiny a to v podobe piesní "Bloodflower" a "Scennery of loss". Na kapele skoro nebolo poznať, že má novú speváčku a dvoch hosťujúcich hudobníkov. Na turné sa rýchlo zohrali a ich koncert hodnotím pozitívne hlavne pre emócie, ktoré z ich hudby vyžarujú. A na záver sa opäť vráťme medzi nesmrtelných.
 
"Ó mocný Kliffoth, odpusť hriešnikom ich opovážlivosť a zradu. Na svete niet slov, ktorými by odčinili tak podlý a zákerný úskok. Sú si vedomí svojich hriechov a sú pripravení prijať trest najvyšší."

Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
 
© 2017 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky