cd_2017_035 - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
RECENZIE
SÓLSTAFIR - Berdreyminn
S odstupom času sa musím vrátiť k jednej z najvýraznejších kapiel produkujúcich post-metal/rock.V prípade islandskéhoSólstafíru by sa dalo hovoriť skôr o post rock’n’rolle. Dôvodov prečo hodnotím novinku až teraz je viac a jedným z nich je ten, že hudbu Sólstafíru musíte vstrebať na viackrát.
Brendywin po pravde neprináša mnoho zmien, čo sa týka tvorby. Otázkou je, či musíte meniť niečo, čo dokonale funguje.Je celá hromada kapiel, ktorá nezmenila svoju hudbu dvadsať rokov. To samozrejme nie je prípad Islanďanov, ktorých štýl sa vyvinul zo skoro black metalu až do dnešnej podoby. Predošlý album Ótta, bol podľa mňa vrcholom ich tvorby. Nuž a potom sa ťažko nadväzuje s niečím prevratným. V samotnej zostave sa síce udiala zásadná zmena, to dlhoročný bubeník Guðmundur Óli Pálmasonopustil skupinu nedobrovoľne, otázne je prečo....
Tak či onak sa táto skutočnosť nijak zvlášť neprejavila na výsledku. V spleti depresívnych nálad si každý musí nájsť tu svoju skladbu, ktorá k nemu prehovorí tým pravým hlasom. Pre mňa sú mierne nepochopiteľné pasáže niektorých piesní. Kompozične mi napríklad nesedí akýsi pop úvod na Ísafold, i keď sa vo finále dočkáme typického rock’n’rollu, ale tie divné bicie sú citeľné počas celej skladby. Naopak vyzdvihujem nádherne zakomponovaný ženský vokál doHula, ktorý sa objaví cca po piatich minútach. Snáď najdepresívnejšou skladbou jeDýrafjörður, aranžmán piana a slákov túto náladu dobre živí. Klasická stopáž albumu je zhruba hodina, čo iné čakať pri vyjadrovaní severských nálad. Pokiaľ sa dostanete k limitovanej edícii, tak na vás čakajú ešte dva kúsky,SvartBlóð a Samband i Berlin.Z menovanýchsa mi viac vryla do pamäti druhá menovaná.
Povedané bolo už na začiatku, Óttu Sólstafir neprekonali, ale novinka Berdreyminn nesmie a ani nebude chýbať v mojej zbierke albumov predurčených na posluch pri sychravých jesenných podvečeroch.
Pridal: Henry
Pridané: 01.09.2017
Hodnotenie: 8,5/10