cd_2016_028 - HELLMAGAZINE
Hlavná ponuka:
RECENZIE
PORT NOIR - Any way the Wind Carries
K tejto nahrávke som sa dostal čisto náhodne a tak som k nej pristupoval ako nepopísaný papier. Bez akejkoľvek vstupnej informácie a netušiac, čo mám vlastne očakávať. Názov býva častokrát zavádzajúci a v tomto prípade naznačoval spojitosť s nejakou temnou muzikou. Nejedná sa však o žiadny black alebo doom metal. PORT NOIR totiž produkujú kvalitný rock s výrazným mužským vokálom. Ich hudbu síce nemožno považovať za originálnu či svojskú, no spája v sebe zaujímavé elementy. Hudobne mi najviac pripomínajú SOEN, len v trocha menej progresívnom balení. No atmosférou, mierne pochmúrnou náladou a rytmikou sú si tieto skupiny veľmi blízke. Spev Love Anderssona mi pre zmenu pripomína speváka Darroha Suddertha z FAIR TO MIDLAND, presnejšie jeho nižšie položené party. Piesne sa väčšinu času nesú v stredných tempách a nik z prítomných hudobníkov tu nijak extra nevyčnieva. Skupina funguje ako homogénny celok a nejde ich rozhodne prehliadnuť. Výrazné hudobné motívy sú výsledkom systematickej a premyslenej tvorivej činnosti a je cítiť, že páni si na výsledku dali mimoriadne záležať. Slovíčko NOIR v ich názve nie je náhodné a atmosféra pesničiek je zväčša temného charakteru. Vyzdvihnúť nejakú výraznejšiu skladbu z tohto albumu nedokážem, pretože všetky sú si kvalitatívne rovné a pôsobia vyvážene. Album vnímam skôr ako jeden celok. Táto trojica mladých muzikantov zo Štokholmu ma po pravde veľmi milo prekvapila vyspelosťou svojej hudby. A to sa jedná len o ich druhý album, pričom sama skupina funguje len päť rokov.
Vo výsledku sa PORT NOIR javia ako vyhraní hudobníci s výrazným rukopisom a nie ako začínajúca kapela. Verím, že táto nahrávka by mohla zaujať aj náročnejšieho poslucháča obľubujúceho veličiny ako TOOL či A PERFECT CIRCLE. Je to síce úplne iná liga, no čosi veľmi vzdialené ich predsa len spája.
Pridal: Martin Mayer
Pridané: 18.06.2016
Hodnotenie: 8/10