cd_2015_042 - HELLMAGAZINE

SHINEDOWN - Threat to Survival

Po predchádzajúcom albume tejto americkej skupinky som očakával veľa. Po neuveriteľne dlhej dobe, kedy bolo úplne ticho sa objavili informácie a nakoniec aj dvojica skladieb – rýchly a energický „Cut the Cord“ a pomalý ťahavý „Black Cadillac“. Kapela prezentovala obidve polohy, v ktorých znie skvele, aj keď v citeľne inom šate ako pri albume Amaryllis. Album sa dostal v polke septembra na pulty a rýchlo aj ku mne. Pri prvom kúsku „Asking for It“ som ostal nadšený, kapela znela vynikajúco, aj nový šat jej celkom prospel. Hneď druhou skladbou je „Cut the Cord“, ktorý okrem dokonale vytvorenej atmosféry priam srší energiou, ktorá človeka doslova rozhýbe. Následne ale prichádza mierne sklamanie – skladby sa tak trochu nijak vlečú z reprákov a celý album je postupne pomalší, utlmenejší a chýbajú mu veľké hity, ktorými sa to pred tým len tak hemžilo. Človek si uvedomuje rýchlo pár vecí – Shinedown výrazne zmäkol. „Cut the Cord“ bol len výkrik do tmy, ostatné je rádiový rock, ktorý síce má atmosféru, ale nevyčnieva okrem geniálneho hlasu Brenta Smitha takmer ničím. „State of my Head“ ani „Outcast“ nemajú hlbšiu iskru, „How do you Love“ je trochu príliš elektronicky znejúcou rádiovkou ... „It All Adds Up“ je zas niečím vyčnievajúcim z rady, aspoň malým náznakom pecky, ktorú by človek po polke albumu potreboval. Zabíja to ale nevýrazný refrén. Aj keď musím uznať, že je to jedna zo skladieb, pri ktorých vidím aspoň potenciál na živý koncert. „Oblivion“ som akosi nezaregistroval (a ani po viacerých vypočutiach vo mne veľa nenechal)  a už som sa dostával k skladbe „Dangerous“, ktorá mi nahnala trocha svetla do tmy. Odrazu sa rozvidnelo a opäť zaznelo to, čo som od albumu tie dlhé mesiace pred vydaním očakával. Členitá, rozmanitá skladba, atmosféra, nadupaný refrén. Skladba má proste všetko. „Thick as Thieves“ to opäť trochu zabije a dostaneme sa tam, kam chceme. Záverečná dvojica balád v podaní „Black Cadillac“ a „Misfits“ je to, v čom je Shinedown excelentný. Prvú menovanú som spomínal a vďaka druhej na album nezanevriem, lebo ukazuje, že predsa len páni nezabudli skladať a dokážu ešte komponovať skvosty.

Určite sa nedostávame na úroveň Amaryllis, ale album aspoň niektorými momentmi nadchýna, necháva pocit, necháva priestor na to, aby sme verili, že to nie je až tak zlé. Albumu sa okrem nedostatku hitov ale nedá veľa vytknúť.

Pridal: Samuel Sámel
Pridané: 30.09.2015
Hodnotenie: 6,5/10