22.1.2011 - Zóna A, Búrka - Music Rock Café, Zvolen

Fuh...priznám sa, večer to bol dosť divoký. Najprv sme sa vybrali do Zvolena o čosi skôr a tak sme pred siedmou parkovali auto kúsok od MRC.  Všetci si asi vedia predstaviť moju radosť, keď som zistil, že koncert začne až okolo ôsmej. Fakt sa mi tam nechcelo čakať, ale tak čo už. Našli sme si nejaké miestečko pri dverách a posedeli pri kofole. Ľudia vo Zvolene asi majú doma vrátnika alebo fotobunku, lebo tie sprosté dvere nezatváral skutočne nik. V podniku (a najmä pri našom stole) bola teda krutá zima a koncert stále v nedohľadne.

Začiatok sa posunul na pol deviatu a tak sme teda vošli do miestnosti, ktorá teplotou pripomínala výcvikové centrum pre polárne expedície a tešili sme sa, že ľudia hádam nadýchajú. V tej zime ale akosi začala štrajkovať Búrke technika a tak po prvej skladbe odišla basgitara. Presviedčanie ani mykanie káblami nepomáhalo a tak sa kapela uchýlila k možnosti B a vybrala sa zháňať druhú basu. Bubeník sa naveľa nechal nahovoriť na nejaké to sólo a tak to čakanie aspoň nebolo celkom potichu. Keď sa basa vymenila zvládla opäť jednu pieseň a zaštrajkovala si. Búrka teda hrala ako to šlo a basa náhodne hrala a nehrala. Počas piesne „Ľudia ako ty“ sa na pódium vytrepal miestny kolík (rozumej dilino) „Kviko“ a podarilo sa mu zlikvidovať aj mikrofón. Keď sa darí, tak sa darí. Trocha skrátený set bol kapelou dohraný po zreparovaní mikrofónu a počas jeho druhej polovice dokonca Kviko pokračoval vo svojej pódiovej show a so svojou telesnou veľkosťou 6XL sa dal do „Adamovho rúcha“. To mnohým spôsobilo minimálne doživotnú traumu a niektorí zdesene opúšťali miestnosť. Čo už... 

Búrka sa teda pobrala a po nejakej polhodinke sa na pódiu dochystala známa skupina Zóna A, počas ktorej sa dav dostal do celkom slušného varu. Trocha zlé ozvučenie očividne nikomu nevadilo a aj Kviko bol už preč, takže sa dalo na pódium aj pozerať. Pogo, ktoré vzniklo prakticky v celej miestnosti dalo zabrať hlavne ľuďom, ktorí sa snažili stvárať psie kúsky s fotoaparátmi a očividne vrásky spôsobovalo aj ockovi, ktorí v kúte postával s asi 8-9 ročným synátorom. Čo sa týka kapely, speváka išlo pretrhnúť z toho, že pravidelne sa mu nejaký mamľas natrepal na pódium, ktoré aj bez toho neposkytovalo žiadny extra priestor. Z mojej strany celkom pohodovo strávený sobotný večer, čo ma potešilo, zaznelo dosť piesní z albumu Nikto nevie jak to dopadne, ktorý je pre mňa top, čo sa týka kapely. V závere koncertu zaznela aj skladba z prvotiny kapely, kedy polka osadenstva MRC ešte nebola ani na svete – „Červená Armáda“.  Koncert teda pomaly končil, ľudia sa snažili nájsť cestu pomedzi promile, ktoré im v tom aktívne prekážali a my sme sa slušne spotení a utlčení vybrali naspäť domov... 

Ak sa pozriem na tento sobotný večer globálne, nebolo to zlé a jednoznačne neľutujem, že som sa nechal nahovoriť na punk vo Zvolene. Zvuk však nebol žiadna výhra a technické problémy predkapely, ktorá inak celkom zaujala a jednoznačne aj pobavila, dosť pokazili celkový dojem. Trocha divoké to bolo aj v tom dave...najlepšie by to vystihlo heslo, ktoré pokrikoval svorne takmer celý dav – „My sme sa sem prišli najebať!“. A tak to tam aj vyzeralo...