ULVER, ZWEIZZ

07.04.2011, Bratislava, Majestic Music Club

Nórski experimentátori ULVER sa ešte pred vydaním novinky „War of the roses“ vybrali na turné. Za normálnych okolností neobvyklý ťah, no v prípade tohoto zoskupenia nie je nič neobvyklé. Ako support sa nám predstavil ZWEIZZ, no nebol v rámci tohto turné jediný. Vystúpenie v londýnskom klube Koko bolo výnimočné vďaka účasti ďalších Nórov VIRUS. Škoda že sa nezúčastnili celého turné, no za zázrak už považujem fakt, že ULVER zavítali na Slovensko.

Svein Egil Hatlevik (jediný člen ZWEIZZ) je persóna, ktorú si môžete pamätať zo skupín FLEURETY či DODHEIMSGARD. Jeho krátka 20-minutová show prekvapila zrejme všetkých prítomných. Po príchode na javisko si kľakol ku svojim mašinkám a spustil riadny noise. Na pódiu vykreslil bizarný obraz hudobníka, otočeného chrbtom k obecenstvu, po ľavej strane so záchodovou misou a hŕbou káblov. Pripomínal tak trochu malého chlapca stavujúceho autodráhu. To sa však zmenilo v okamihu, keď pristúpil k mise a začal do nej vrieskať a imitovať dávenie. Keďže v mise bola ukrytá kamera, na plátne sme si to vychutnávali priamo z útrob. Svoje avantgardné hudobné cítenie vybičoval doslova na maximum. Toto nevšedné vystúpenie sa nestretlo s veľkým pochopením, aj keď aký-taký potlesk v sále zaznel. Mňa osobne to tiež až tak nenadchlo a hlavne mi nejak ušla pointa toho celého. Myslím že minuloročný support (VOID OV VOICES) bola lepšia voľba.

Ústredná postava ULVER Garm po príchode na pódium všetkým oznámil, že dnes večer odohrajú skladby výhradne z nového albumu. To muselo byť sklamanie najmä pre fanúšikov, ktorí ich videli prvý raz. A po pravde aj pre mňa, a to som ich zažil pred týmto koncertom dva krát. Koncert odštartovali mojou najobľúbenejšou skladbou z novinky "February MMX". Energická skladba s príjemným klavírom a skvelou rytmikou skvele rozbehla celý koncert. Trochu zamrzela odfláknutá videoprojekcia, jednak svojím obsahom ako aj veľkosťou. V tomto smere bol starší koncertný program dotiahnutejší. ULVER sa prezentuje na svojich dielach úžasnými zvukovými plochami, plnými rozmanitých emócií a nálad. Ich hudba je originálna nielen obsahom ale aj formou. Ignorujú akékoľvek rovnice či formy a pohrávajú si s vašimi zmyslami. Preniesť to celé na pódium ale nie je vec jednoduchá a pochopiteľne nie všetko vyjde. Najmä pri jemných ambientných pasážach to miestami škrípalo. Naopak pri tých dynamickejších to fungovalo skvele. Typickým príkladom bola  skladba „England“ či stredná pasáž v „Providence“. Kapitolou samou o sebe bola asi päť minutová improvizácia priamo nadväzujúca na skladbu „SeptemberIV“. Jej základom bol záverečný motív zo spomínanej skladby a počas neho ukázali kus svojho umenia bubeník Lars Pedersen a multiinštrumentalista Daniel O'Sullivan. Skvelý moment koncertu. Ako posledná z novinky odznela „Stone Angel“. Vskutku zaujímavá skladba či skôr recitál, ktorý však naživo nie celkom vyšiel. Po ňom prišla klasická dvojkombinácia odchod a príchod späť na pódium. Ako prídavok nám ULVER predviedli „Hallways of Always“ zo skvelého „Perdition city“. Pri nej sa mi začali vynárať spomienky na minuloročné vystúpenie v Prahe. Nemôžem si pomôcť, ale to bolo kvalitatívne o stupienok vyššie, hudobne ako aj vizuálne. A mozog si zrazu začal pýtať ďalšiu dávku svojej obľúbenej drogy. No tento večer už ďalšiu nedostal. Vzhľadom na výšku vstupného si však myslím, že hodina hrania je trochu málo. 

Napriek tomu že neľutujem návštevu tohoto koncertu, vystúpenia v Prahe ako aj to na Brutal Asaulte boli o niečo lepšie. A na záver sa chcem za nás fotografov ospravedlniť za pípanie aparátov. V tichších paážach to asi bolo počuť.