SONISPHERE FESTIVAL 2011 - 11.6.2011 Praha, Areál Výstaviště 

Putovný festival Sonisphere sa po druhý krát vo svojej histórii zastavil v susednej Českej republike. Oproti minulému roku sa však radikálne zúžil počet účinkujúcich a zmenila sa aj lokalita. Pôvodne sa mala akcia konať na letisku Milovice, ako tomu bolo aj minulý rok. Nakoniec sa však celá akcia presťahovala do areálu výstavište v pražskej časti Milovice. Organizátori túto akciu zvládli k spokojnosti, až na pár detailov. Napríklad nepochopím prečo sa v celom areáli nenachádzali smetné koše, dokonca ani priamo pri stánkoch s občerstvením. Inak ale všetko klapalo na jednotku. Trochu prekvapivo sa manažment IRON MAIDEN rozhodol obmedziť počet akreditovaných fotografov na vystúpení skupiny. Nepochopil som dôvod takéhoto rozhodnutia, ale musel som to rešpektovať. Podľa oficiálnych informácií sa na akcii zúčastnilo okolo 25,000 fanúšikov, čo možno považovať za veľký úspech.

Desať minút pred dvanástou odštartovali festival legendy českého thrash metalu DEBUSTROL. Myslím, že to bola skvelá voľba a ako sa neskôr ukázalo, zaslúžili by si aj neskorší čas na vystúpenie. Skupina mala skvelú náladu a tú preniesla aj na svojich fanúšikov. Drsný Kolinsov humor rozhodne nie je pre každého, no ak beriete jeho texty s nadhľadom je to skvelá zábava. V rámci svojho vystúpenia prevetrali staré osvedčené hity, ako aj novšie skladby. Mne osobne urobili najväčšiu radosť tie najstaršie kusy z ich debutového albumu „Neuropatolog“. 

Ďalšie dve skupiny by mi na tomto festivale vôbec nechýbali. DUFF Mc KAGAN LOADED predviedli nezáživný rock, niekde na pomedzí starých BLACK SABBATH a GUNS´N´ROSES. Nebyť jeho niekdajšieho angažmán v tejto kapele, pochybujem že by sa s touto hudbou presadil. Podobne nevýrazne pôsobili aj MISFITS. Hudobne predviedli priemerný punk, ktorému chýbala energia. Okrem toho image týchto hudobníkov mi príde dosť komická, vzhľadom na ich vek a kvalitu celého líčenia. Verím že taká ZÓNA A, prípadne VISACÍ ZÁMEK by predviedli lepšiu punkovú show. 

Potom našťastie išla kvalita vystúpení už len hore a prvý sa o to pričinili nemecký KREATOR. Táto ostrieľaná kapela má síce svoj vrchol už za sebou, no vždy im to ešte dobre hrá. Svoje vystúpenie postavili na aktuálnom albume „Hordes Of Chaos“, no nemohli chýbať ani staršie vypalováky. A tu sa skupina vrátila až na úplný začiatok svojej kariéry. A mám dojem že práve za skladby ako „Endless pain“, „Betrayer“ či „Pleasure to kill“ zožali najväčší úspech. Trochu doplatili na slabší zvuk, ktorí ale vykrývali svojím nasadením. 

U Maxa Cavaleru si nemôžete byť nikdy istý, v akom rozpoložení sa dostaví na pódium. Tentoraz sa ukázal v dobrej forme, aj keď pôsobil trochu rezervovane. No po hudobnej stránke CAVALERA CONSPIRACY šlapali ako hodinky. Napriek nevýraznému aktuálnemu albumu skupiny „Blunt Force Trauma“, naživo z neho zneli skladby agresívne a sviežo. Nechýbali ani piesne z vydarenejšieho debutu a dve skladby od SEPULTURY - „Refuse/Resist“ a „Roots Bloody Roots“. Tu by som rád vyzdvihol nasadenie Igora Cavaleru a Marca Rizza. Je radosť sledovať týchto šialencov ako rúbu do svojich nástrojov.

Po pol piatej vybehli na pódium americkí podivíni MASTODON. V súčasnosti jedna z najoriginálnejších skupín na metalovej scéne ma trochu sklamala. Je však otázne, do akej mieri má na tom zásluhu samotná skupina. V prvom rade som očakával od skupiny materiál z albumu „Crack the skye“. Naopak viac sa hralo zo starších albumov, čo by mohlo byť spôsobené samotnými okolnosťami. Hralo sa cez deň a „open air“, čo nemusí vyhovovať každej hudbe. Atmosféra hudby MASTODON sa toto poobedie strácala v éteri a celé vystúpenie nesplnilo moje očakávania. Hlavný problém bol v tom, že som sa musel sústrediť a dolovať z hudby jednotlivé motívy. Malo by to byť skôr naopak a samotná hudba by mala upútať a preniesť do iného sveta. Dúfam že túto skupinu zažijem v uzavretom priestore a ich magická hudba bude fungovať tak, ako na albume. 

Presne opačne funguje hudba IN FLAMES. Tá je ako stvorená na letné festivaly a veľké priestory. Hneď prvou skladbou „Cloud Connected“ strhli fanúšikov na svoju stranu a svojou priamočiarou hudbou do tohoto momentu zvíťazili. Predstavil sa nám nový gitarista  Niclas Engelin, ktorý nahradil Jespera Strömblada. Tomu držím palce pri riešení svojho problému s alkoholom. Napriek tomu že najmä Anders Fridén pôsobil trochu unavene, ich set bol výborný. Na rozdiel od svojich predchodcov sa hudobne sústredili najmä na novší materiál – teda ich tvorba po roku 2000. O skladbách ako „Only for the Weak“, „Take This Life“ alebo „My Sweet Shadow“ môžeme dnes kľudne hovoriť ako o veľkých hitoch, ktoré majú naživo väčšie grády, ako keď si ich pustíte doma z prehrávača. IN FLAMES je typická ukážka toho, že aj chytľavá jednoduchá hudba sa dá robiť originálne a elegantne. Výborné vystúpenie.

KORN ma tento večer prekvapili asi najviac. Nie je to skupina, ktorú by som doma pravidelne počúval, aj keď ich tvorbu mám čiastočne zmapovanú. Na pódiu spustili uragán namiešaný z emócií a agresie. Tieto ingrediencie sú pre mňa najdôležitejšie v hudbe a náležite ich viem aj oceniť. Hlavnou hybnou silou KORN je hlavne rytmická sekcia Fieldy/Luzier a samozrejme Jonathan Davis. Tento talentovaný vokalista má vo svojom rejstríku obdivuhodné hlasové kreácie. Skupina prekvapila aj repertoárom. Pripravili si desať skladieb a dve špeciality. Prvou bola „Shoots & Ladders“ ku ktorej napojili úryvok z piesne „One“(METALLICA). Tou druhou bol 10 minutový mix piesní  „Coming Undone / We Will Rock You (QUEEN)/ Twisted Transistor / Make Me Bad / Thoughtless / Did My Time / Clown“. Ťažko porovnávať s ostatnými interpretmi, ale svojim spôsobom KORN tento večer zvíťazili. Rozhodne čo sa týka razancie a emócií.

IRON MAIDEN - to už je iná liga a iná parketa ako predošlí interpreti. Pri tejto skupine rád používam tvrdenie, že jedna vec je heavy metal a druhá IRON MAIDEN. Genialita ich hudby je v originalite a neskutočnom množstve notoricky známych hitov. Nedá sa nespomenúť bravúrna basgitara  Steve Harrisa a charizmatický vokál Bruce Dickinsona. Kto má rád túto skupinu, určite sa mu ich vystúpenie v Prahe muselo páčiť. Scéna bola postavená na motívy albumu „The final frontier“ a pripomínala kozmickú loď. Samozrejmosťou bola obrovská svetelná šou, odpovedajúca veľkosti tohoto zoskupenia. Úvod koncertu patril síce novším veciam, ktoré nemám až tak napočúvané, no bolo jasné že dojde aj na klasiku. Prvou lastovičkou bola hneď tretia skladba „2 Minutes to Midnight“. Nakoniec sme sa dočkali   

piesní ako „The Trooper“, „The Evil That Men Do“, „Fear of the Dark“, „Iron maiden“, „The Number of the Beast“, „Hallowed Be Thy Name“ a „Running Free“. Je asi zbytočné opisovať koncert týchto klasikov. Veľká show, veľké skladby, veľká skupina. Na záver vtipne zaradili skladbu „Always Look on the Bright Side of Life“ z filmu Monty Python's Life of Brian.