SICK OF IT ALL, 3.4.2011, Collosseum, Košice

Fakt, že americká HC legenda tento rok oslavuje 25 rokov od svojho vzniku, ma prinútil zamyslieť sa prečo táto kapela odohrala v Košiciach svoj vôbec prvý koncert na Slovensku. Mám za sebou viac ich koncertov v Čechách, Rakúsku, Maďarsku a Poľsku, no a konečne som sa dožil koncertu na Slovensku, aj keď je to trochu smutné, že 25 rokov si u nás žiadny promotér túto legendu akosi nevšimol. Neprináleží mi hodnotiť prácu promotérov na Slovensku, keďže viem aké ťažké to v tejto krajine je. V každom prípade ďakujem všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, aby sme sa mohli v onen nedeľný večer skvele zabaviť.

Cesta do Košíc nepatrí medzi moje obľúbené činnosti, hlavne keď na Soroške dobehnem kamión, ale keď človek zavrie oči, zatne zuby a predstaví si, čo ho v metropole východu čaká, tak sa to dá vydržať. Bohužiaľ sme nestihli prvú predkapelu SAPROPHYTE. Táto Prešovská bandička je na scéne minimálne 10 rokov a preto ma dosť mrzí, že som nemal možnosť vzhliadnuť ich koncert. Čakanie na vystúpenie chorvátskej bandy DEAFNESS BY NOISE sme vyplnili stretnutím s mnohými znamymi tvárami, čo ma nesmierne potešilo, pretože aj keď sa koncert uskutočnil na východe našej milovanej vlasti, spektrum divákov bolo ozaj pestré. Klobúk dole pred všetkými, ktorí merali dlhú cestu do Košíc. Je milé vidieť, že stále existujú ľudia verní svojim obľúbeným kapelám. Ale to už na pódium prichádzajú chorvátski chlapci, ktorí ma milo prekvapili. Ich energický HC/punk/rock’n’roll celkom slušne rozpumpoval publikum a dostal ho do prevádzkovej teploty pred vrcholom večera. Možno mohlo byť pod pódiom aj viac ľudí, ale asi si šetrili sily.

Prestávka pred vystúpením SOIA nebola vôbec dlhá, čo je mimochodom veľmi dobrým zvykom tejto kapely. Žiadne siahodlhé zvukovky, žiadne „daj mi hlasnejšie odposluch“ a „sem mi daj viac basy a sem viac bicích“. Toto len potvrdzuje moje tvrdenie, že keď niekto vie hrať, tak sa počuť nepotrebuje. Baterka technika zablikala na zvukára a show sa mohla začať. Na začiatok všetci dostali riadnu facku v podobe vypalovačky Good Lookin’ Out, ktorú bezprostredne nasledovala Death To Tyrants. Nálada začala gradovať pri ďalších dvoch skladbách z predposledného albumu a svoj vrchol dosiahla keď začala America. To už sa nedalo nič zastaviť. Circle pit, mosh, kung-fu, stage diving, všetko v šialenom tempe. Koncert ako sa patrí! Myslím, že aj sami hudobníci boli príjemne prekvapení a keďže to už nie sú žiadny mladíci nasledovali skladby pomalšie. Punková „húkačka“ Step Down a Month Of Sundays. Trochu sme si vydýchli, ale nie nadlho. Rýchlovku Busted odspieval basgitarista Craig a ja som zistit, že mi niekto vykopol z ucha piercing. Koncert sa pomaly prehupoval do svojej druhej polovice, keď kapela dokonca splnila jedno želanie pesničkou Die Alone. A potom to už odsýpalo v neutíchajúcom víre hemžiacich sa tiel. Waiting, Sanctuary, Just Look Around a potom svetoznáma stena smrti, alebo ak chcete „wall of death“, ktorá odštartovala moju obľúbenú Scratch The Surface. To už som mal dosť a radšej som sa presunul dozadu doplniť vypotené tekutiny. Kapela ani hľadisko zjavne ešte dosť nemali. Nakoniec sme si ešte všetci spolu zaspievali Us vs. Them a bol čas skončiť. Chlapci z kapely ešte dlho podávali ruky, pózovali pred foťákmi, na každého sa široko usmievali s nekonečnou trpezlivosťou a nikomu nepovedali nie, aj keď mali za sebou určite vyčerpávajúci koncert. Toto je vec, ktorá sa tak často nevidí.

Čo dodať na záver? Toto bol môj druhý koncert v Collosseum a môžem povedať, že je to klub, ktorý má určite viac plusov ako mínusov. Skvelé priestory, skvelý zvuk, žiadne rady pri pultoch a záchody na ktorých sa dá ísť v pohode aj na „veľkú“. Možno by nebolo odveci zabezpečiť niekoho na pódium, kto by sa staral o tých pár egoistických ignorantov, ktorí sa bohužiaľ objavili aj na takom pozitívnou energiou nabitom koncerte. Dodnes nepochopím ľudí, ktorí si kúpia lístok za 17 EUR a potom sa ožerú a nevedia čo robia. Čo sa týka kapiel, ich kombinácia bola dobre vybratá. Aj keď som SAPROPHYTE nevidel, podľa ich poslednej tvorby súdim, že ich vystúpenie určite nebolo zlé. Deafness By Noise príjemne prekvapili a SOIA predviedli svoj štandard, aký predvádzajú na pódiách už dlhých 25 rokov. Podľa môjho názoru zatiaľ koncert roka, aj keď je ešte len apríl. Zostáva už len dúfať, že toto nebol posledný koncert NYHC matadorov na Slovensku.