ROTTEN SOUND, TRAP THEM, GAZA, THE KANDIDATE, HAUST

5.4.2011, Randal club, Bratislava 

Vidieť svoju obľúbenú kapelu behom necelého roka tri krát je trocha extrém, ale keď ju miluješ, tak ... . Trochu som sa obával aké predskupiny si na nás pripravili ROTTEN SOUND, keďže mi tieto mená nič nevraveli. No výnimočne som sa obával zbytočne a celá akcia dopadla na výbornú. Kto sa nezúčastnil, môže ľutovať.

Ako prví sa publiku predstavili Nóri HAUST. Permanentne nasratí mladíci produkujúci mix sludgu, punku, hard coru a black metalu. Táto neobvyklá hudobná zmes mala jasný nihilistický podtón. Najmä zo speváka bolo jasne cítiť, že ho všetko naokolo serie a nemá význam čokoľvek riešiť. Trochu komická kombinácia s jeho imidžom zdutého tínedžera a anjelskými kučerami. Počas celého koncertu z neho sršala nenávisť, čo umocňoval udieraním mikrofónu do svojej hlavy. Z celkového prejavu trocha bolo cítiť, že ide o mladú formáciu, no s dobrou myšlienkou a konceptom. 

Po nich nastupujú na pódium Dáni THE KANDIDATE. Ako skupina fungujú krátko a majú na svojom konte len jeden album. No hudobníci sú to ostrieľaní a skúsení. Jednak spolu fungovali štyri roky pod názvom THE DOWNWARD CANDIDATE, a po druhé sú to bývalí členovia skupín HATESPHERE a WITHERING SURFACE. Základom ich hudby je thrash metal do ktorého miešajú death metal, hard core a crust. Táto energická hudba je ako stvorená na živé vystúpenia. Hlavným ťahúňom koncertu bol vokalista Jacob Bredahl, ktorý bol neustále v pohybe, agresívne spieval, no bol vo výbornej nálade. Ich vystúpenie malo spád, len škoda, že sa ľudia nenechali strhnúť a zväčša pozorne sledovali dianie na pódiu. 

Poriadny extrém predviedla americká formácia GAZA. Už len samotná hudba je pekne šialená, nehovoriac o pódiovom resp. podpódiovom prejave. Títo šialenci spojili vo svojej hudbe nespojiteľné. No schválne poznáte skupinu produkujúcu grind core a doom metal v noisovom prevedení ? Neuveriteľné nasadenie hudobníkov a totálny hlukový masaker boli ozdobou tohoto večera. Celé vystúpenie oscilovalo medzi zbesilým psychedelickým chaosom a pomalým temným hlukom. Spevák sa asi po jednej skladbe rozhodol, že pod pódiom je miesta viac, a tak zbytok koncertu odspieval medzi nami. A že sa bolo na čo pozerať. Neustále sa presúval z jednej strany na druhú, motal si šnúru od mikrofónu okolo hlavy a popri tom vydával neľudské zvuky. Mimoriadne vydarené mi pripadalo intro, ktoré docielil ťahaním mikrofónu po dlážke. Jednoduchý nápad a pritom účinný. Zbytok kapely si to celé oddrel na pódiu a klobúk dole pred hudobníkmi. Podobne ako pri predošlej kapele sa osadenstvo klubu skôr prizeralo a len pár jedincov sa nechalo strnúť. No pri tejto produkcii sa ani tak nečudujem. Sám som miestami nechápal, čoho som sa stal súčasťou. Na záver vystúpenia zhodili svoje nástroje pod pódium a porúčali sa.

Po tomto šialenstve mali ďalší amíci TRAP THEM ťažkú pozíciu. Aspoň teda u mňa doplatili na to, že vystupovali až po GAZA. Niežeby sa mi ich vystúpenie nepáčilo, no dojmy z predskupiny boli silnejšie. Tvorba TRAP THEM je namiešaná z prvkov death metalu, grindu a crustu. Miestami pripomínali švédskych ENTOMBED, no rozhodne to nebola kópia. Ich vystúpenie malo správne grády, no ani im sa nepodarilo rozpumpovať divákov k zvýšenej aktivite pod pódiom. Je niekedy neuveriteľné na aké „sračky“ sa nechajú návštevníci koncertov strhnúť do poriadnej mely a keď prídu tak zaujímavé skupiny ako dnes, tak sa nedeje nič. Snáď to bolo tým, že ľudia tento večer viac počúvali. (typický alibizmus)

Napriek tomu, že fínsky ROTTEN SOUND už roky produkuje prakticky bez obmeny svoj grind core, je vždy zážitok pozrieť si ich naživo. Ich vystúpenie bolo opäť skvelé, no keď to porovnám s ich minuloročným v Brne, predsa len tento večer bol o niečo slabší. Napriek tomu to bolo hodnotné vystúpenie. Spevák  Keijo Niinimaa išiel opäť na maximum a počas prestávok sa občerstvoval vínkom. Okrem extrémneho hlasu si vždy vychutnávam jeho mimiku tváre. Od úprimných úsmevov až po vypjaté psycho grimasy, pri ktorých sa vzďaľuje ľudskej podobe. Gitarista  Mika Aalto a basák  Kristian Toivainen spolu drtili naše sluchovody svojim neopakovateľným štýlom, s typicky severským soundom ala DISMEMBER či ENTOMBED. No a bubeník Sami Latva si to odmakal zo všetkých najviac. Jeho hra už síce nie je tak šialená,  akou sa kedysi prezentoval  Kai Hahto, no nemá sa rozhodne za čo hanbiť. ROTTEN SOUND ma určite nesklamali, aj keď to nebolo ich top vystúpenie. Grind core forever !!!

Táto akcia bola jednou z najlepších, aké som toho roku zažil. Konečne som sa nemusel nudiť pri sledovaní predskupín a čakať kedy skončia svoje trápenie. Naopak spoznal som behom jediného večera štyri zaujímavé zoskupenia, čo rozhodne nie je málo. A paradoxne práve toto vystúpenie trpelo slabou účasťou divákov. Je to škoda, lebo nabudúce sem ROTTEN SOUND zrejme žiaden promotér nezavolá.