7.10.2011 Praha - Meet Factory

Sú tomu už tri roky, čo Prahu naposledy poctila svojou návštevou švédska deathmetalová jednotka In Flames. Samozrejme ak nepočítame tohoročné vystúpenie na Sonisphere festivale ako plnohodnotný koncert. Pri poslednej headline show sa im podarilo vypredať Retro Music Hall a tentokrát sa pokúsili dobyť aj novo otvorený klub Meetfactory. Ako spolubojovníkov si k tejto časti ťažením Európou prizvali slovinskú Noctiferiu a pražskú zastávku ešte podporili budějovický Dievision.

Pri mojom príchode sa potvrdilo, že sa In Flames teší obrovskej podpore fanúšikov, našťastie som nemusel absolvovať asi tridsať metrovú frontu čakajúcich. Kapacitu klubu som nepoznal, vzhľadom k tomu, že sa jednalo o moju  prvú návštevu. Veľkosť slušná, ale strechu podopierali stĺpy v rozstupe cca 6 metrov, čo sa prejavilo na veľkosti pódia, ktoré sa tam muselo vtesnať. 

Dievision odštartovali svoju časť príspevku k večeru o 19:30 a keď si predstavíte spomínanú veľkosť pódia, kde sa nachádzala už aparatúra In Flames a bicia zostava Noctiferie, tak som chlapcom nezávidel, že museli svoju polhodinku odohrať na cca troch metroch štvorcových. Aj keď sa fanúšikov zišlo v hojnom počte, set Dievision, produkujúcich melodický death ich nezaujal natoľko aby sa pod pódiom objavilo dostatok hláv. 

Tvorbu slovinskej Noctiferie, ktorá nastupovala o 20:15,  som nepoznal. Pod pódiom to zhustlo a dýchateľný vzduch sa vytratil niekam do neznáma. Príjemné prekvapenie z ich hudobnej produkcie, ale kazili problémy so zvukom. Dokonca stalo, že dve skladby boli „odspievané“ iba do odposluchov. Spropagovanie ich posledného albumu Death Culture, sa teda nie celkom vydarilo. Snaha sa ale cení a Noctiferia bojovala ako o život.

Na prípravu už viac-menej „pripraveného“ pódia si Flamesi vzali skoro trištvrte hodinky, ale keď ste hviezda večera a chcete, aby váš zvuk stál zato, môžete si to dovoliť. Atmosféra a dav zhustol (o vzduchu už ani nehovorím) a moja prácne dosiahnutá pozícia v druhom rade sa otriasla v základoch,  keď zazneli prvé tóny Sounds of a Playground Fading. O tom že sa pod pódiom rozpúta davová psychóza som nemal pochýb (viz posledný koncert v Retru), takže som bol na to pripravený a o flek bojoval. Hneď druhá bomba z posledného albumu Deliver Us pumpovala do davu neskutočnú energiu a ten sa prelieval zo strany na stranu. Pred All for Me Anders prvý krát prehovoril k davu a bolo jasné, že poslednú zastávku na turné podporil väčším množstvom alkoholu (možno dobré české pivko, ako spomenul). A tak koncert sprevádzali častejšie príhovoru k obecenstvu. Vystúpenie sa samozrejme nieslo v propagácii aktuálneho albumu Sounds of a Playground Fading, ale zazneli aj staré dobré pecky ako Colony alebo Swim (Clayman 2000). Björn Gelotte potvrdzoval že mal dobrého učiteľa už na koncerte v roku 2008, kde Jesper už nevystupoval, kvôli svojim démonom zvaným alkohol a celú show vtedy odohral sám. Našťastie sa Niclasovi vyhli zdravotné problémy a tak mohol tento krát Björnovi úspešne sekundovať. Svetelnú show by som prirovnal ku koncertu z roku 2006, keď In Flames duneli halou Folimanka. V menšom priestore však svetlá dopadali s väčším efektom. Zvukovo som zažil už aj kvalitnejšie vystúpenie, ale žiadna tragédia to nebola, takže si to väčšina publika dosť dobre užívala. Cez hitovky Fear Is the Weakness a Ropes z posledného albumu sa dostalo aj na Liberation. Posledná skladba Take This Life a slová „vďaka vám, fanúšikom, sme tu, sme In Flames“ sa zoskupenie okolo Fridéna rozlúčilo z pražským publikom.

Skvelý piatkový večer mal samozrejme drobné chyby, ale problémy sú všade. Klubu sa dá vytknúť absencia klimatizácie, pár ventilátorov na stene nestíhalo a dav sa potil, tak že ste mohli žmýkať tričká. Aj tento fakt prispel k tomu, že publikum na tento koncert nezabudne.

Set list In Flames:

Sounds of a Playground Fading

Deliver Us

All for Me

Trigger

Alias

Colony

Swim

The Hive

The Quiet Place

Where the Dead Ships Dwell

Fear Is the Weakness

Come Clarity

Ropes

Darker Times

Liberation

Only for the Weak

Delight and Angers

Cloud Connected

The Mirror's Truth

Take This Life