18.02.2011 - Crematory (GER), Interitus, Blackmailers - Praha, Exit Chmelnice

Piatkový večer je ako stvorený na koncerty, nikto nikam po koncerte nechváta a môže si ho dokonale užiť. I dostavil som sa na stanovenú siedmu hodinu večernú do pražského klubu Exit Chmelnice aj s ostatnými prívžencami (ktorých k môjmu prekvapeniu až tak hojne nebolo) metalovej scény, vzhliadnuť nemeckých predstaviteľov gotickej scény Crematory. 

Na úvod to rozpumpovala kapela z Chebu Blackmailers a vzala to pekne od podlahy. Bohužiaľ ich set nemal veľký ohlas, pravdepodobne z toho dôvodu, že zaradiť hardcorovú (crossoverovú) kapelu do programu iného razenia rozhodne nebol dobrý nápad. Chlapom to aj napriek ohlasu šlapalo a tých pár prívržencov si užívalo vtipné texty a poznámky na politickú scénu.

To Interitus sa sekundovania Crematory ujal veľmi dôstojne. Zoskupenie okolo gitaristu a vokalistu v jednej osobe (jediný pôvodný člen) je na českej scéne od roku 1993. Ich set ten večer obsahoval hlavne skladby z nového albumu In My Hands. Napriek tomu, že kapela nie je na hudobnej scéne žiadnym nováčikom, ich vystúpenie som osobne nemal tú čest predtým zhliadnuť, aby som mohol porovnávať. Mňa osobne zaujalo duo šialencov s husľami, ktorí boli v ten večer asi osobami číslo jedna a to aj preto, že kapelník Ioannes bol mierne hlasovo indisponovaný. Zvuk znel dobre a diváci boli po vystúpeni tejto plzeňskej bandy dokonale pripravený na hlavnú hviezdu večera. A to že sa sedem muzikantov Interitus muselo nasúkať pred nástroje Crematory ani nikomu neprišlo divné...

No a kedže scéna pre Crematory bola nachystaná už vopred, kapela dopriala osadenstvu v sále krátku občerstvovaciu pauzu a po malej zvukovej zkúške sa legenda dostavila v plnej paráde. Koncertnému turné predchádzalo vydanie albumu Black Pearls, kde nájdete skladby z ich celej dvadsaťročnej histórie. Nie inak tomu tomu bolo na koncerte a zazneli songy od Transmigration až po poslednú dosku Infinity. Moje srdce samozrejme plesalo, keď znela tvorba z konca 90tych rokov. Čo ma sklamalo bol hlasový prejav gitaristu Matthiasa, nejak to nešlo stráviť a Lotte bol predsalen hlasovo lepšie vybavený. Naopak ma potešil rev Felixa o ktorom sa kedysi hovorilo, že je jedno, či spieva po nemecky alebo po anglicky – aj tak tomu nikto nerozumie. Že je to poriadne vyžraný metlák nie je pochýb, ale s mikrofónom naživo mu to proste ide. Ďaľšie metalové hovädo sedelo za bicími a aj napriek svojim kilám a veku Markus potvrdil, že je muž na pravom mieste. Že sa na koncert dostavil už spomínaný menší počet divákov (že by slabá propagácia...?) asi nezanechal na kapele skvelý dojem, čo bolo vidieť aj na komunikácii s obecenstvom, ktorá nebola doslova žhavá. Ešte malá poznámka k repertoáru, na prihliadajúcich bolo vidieť, že nová tvorba nie je až tak ono. 

Večer strávený na Cmelnici nevyšiel nadarmo, ale označiť ho za vynikajúci by bolo asi prehnané.