Bonecrusher festival 2011, Bratislava, Randal, 27.2.2011

Po mesiaci sa opäť v priestoroch bývalej budovy YMCA zastavil putovný metalový festival. Opäť nám ho priniesli Apocalypse Entertainment, opäť vyšiel na nedeľu, no tentoraz sme sa museli pomestiť do kapacitne menšieho Randalu. V pôvodnej zostave tohoto festivalu mali vystúpiť britský ANNOTATIONS OF AN AUTOPSY. No nakoniec svoju účasť odvolali z bližšie neurčených dôvodov. Na ich FB profile som sa neskôr dočítal, že gitarista Jamie "Chinstrap" Sweeny už nie je členom skupiny. Dôvodom jeho odchodu boli nezhody so spevákom Stevom Reganom. Ako náhrada za nich boli vybraný BURNING THE MASSES. 

Úvod tohto minifestu nebol práve najšťastnejší. Problém nastal s akreditáciou, no nakoniec sa našťastie všetko vysvetlilo. Počas spomínaného nedorozumenia odohrala celý svoj set španielska partia ANGELUS APATRIDA. Nechcem nikoho urážať, no ich hudobná produkcia je čistá kópia starej thrashovej školy. Najviac je cítiť v ich hudbe vplyvy skupín MEGADETH a METALLICA. Je to síce slušne zahrané, no je to absolútne neoriginálne.

A tak prvou kapelou, ktorú som tento večer zhliadol boli spomínaný BURNING THE MASSES. Títo mladíci patria do novej vlny technického death metalu, ktorý sa na nás valí spoza oceána. Ich vystúpenie ma síce neohúrilo, no malo svoje kvality. Po inštrumentálnej stránke musím pochváliť najmä tandem gitaristov. Spevák Brian Kulikoff zas bavil prítomných najmä svojou mimikou tváre. V zostave skupiny sa predstavil basgitarista  Fred Calderon (CARNIFEX) a hosťujúci bol aj bubeník. V konečnom dôsledku to nebolo zlé vystúpenie a časom by z nich mohla byť zaujímavá akvizícia.

Po nich nastúpili na pódium FLESHGOD APOCALYPSE z Talianska. Na tých som bol vcelku zvedavý, pretože do svojej hudby vkladajú orchestrálne prvky. No pristupujú k tomu minimalisticky, čo je vo svojej podstate originálny prístup. Skupina si dala záležať aj na štýlovom výzore. Vypadali ako nejakí koncertní umelci vážnej hudby, ktorých tesne pred vystúpením exhumovali. Potrhané fraky a umazané tváre umelcov pôsobili vcelku svojsky. Ich mix death metalu a black metalu bol miestami vcelku zaujímavý a kvalitatívne o niečo málo preskočili svojich predchodcov. Oceňujem najmä triezve využívanie spomínaných orchestrálnych prvkov.

So skupinou CARNIFEX sme sa pomyselne presunuli do vyššej ligy. Súbor má výbornú povesť v undergrounde a rozhodne nesklamali. Predviedli strhujúcu show a pod pódiom to začalo vrieť. Najmä prítomní fotografi si museli dávať väčší pozor na to, čo sa deje okolo nich. Brutálny death metal v podaní týchto Američanov znel hrozivo a riadne extrémne. Leader skupiny Scott Lewis bol hnacím motorom celého vystúpenia. Jednak bol neustále v pohybe, komunikoval s publikom a jeho growling je obdivuhodný. Zbytok zostavy pôsobil statickejšie, čo bolo spôsobené hlavne malým priestorom. Dôvodom bola dvojica bicích súprav, ktoré sa nachádzali na pódiu počas vystúpenia všetkých predskupín. Napriek tomu, že túto skupinu nemám napočúvanú, musím uznať, že ich povesť nie je iba nafúknutá bublina.

KEEP OF KALESSIN hodne vyčnievali spomedzi death metalového ansámblu. Na druhej strane to bolo oživenie a zároveň pritiahli fanúšikov, ktorí by sa sem inak nevybrali. Mal som trochu obavy, ako bude táto skupina znieť naživo. Ich štúdiové nahrávky majú totiž veľmi špecifický zvuk. Ten pochopiteľne nepreniesli na pódium, no podarilo sa im predviesť solídnu show. Problém so zmenšeným priestorom stále trval a tak sme mali možnosť sledovať hudobníkov z bezprostrednej blízkosti, vrátane bubeníka. Musím pochváliť najmä výber piesní, ktoré si na toto vystúpenie vybrali. V zásade sa jednalo o veľmi energické, rýchle skladby a zjavne som nebol sám, koho tento výber potešil. Napriek tomu, že v rámci black metalu nejde o prvú ligu, mne sa ich vystúpenie páčilo. Na záver zaznela skladba „The Divine Land“, ktorú si tento rok zahrali na nórskej eurovízii, spolu s huslistom Alexandrom Rybakom. Odporúčam pozrieť na stránkach youtube. 

No a konečne prišla chvíľa, na ktorú všetci čakali. Nestori amerického death metalu DYING FETUS nám prišli ukázať, ako sa hrá prvá liga. Konečne ostala na pódiu len jedna bicia súprava, čím paradoxne vznikol ďalší extrém. Predskupiny sa potýkali s problémom priestoru, keďže sa jednalo o štvor až päťčlenné partie. DYING FETUS už nejaký ten rok vystupujú ako trojica a tak na pódiu vyzerali, akoby ešte niekoho očakávali. Bubeník Trey Williams so svojou súpravou bol natlačený vzadu tesne pri konci pódia. John Gallagher stál na pravom boku,  Sean Beasley na ľavom a v strede vznikol nevyužitý priestor. Bol to však len optický nedostatok, ktorý nemohol pokaziť výsledný dojem. Je neuveriteľné, čo dokáže táto trojica hudobníkov naživo. Technická dokonalosť ich hry podtrhuje brutalitu repertoáru DYING FETUS. Nikto z trojice nesklamal a výkony hudobníkov hraničili s možnosťami ľudského organizmu. Najmä bubeník mi miestami pripadal, že rýchlejšie a technickejšie to už nejde, aj keby akokoľvek chcel. Obdivuhodné boli aj vokály, pri ktorých sa striedali tak John, ako aj Sean. Právom sa stali hviezdami Bonecrusher festivalu. Myslím si, že vystúpenie tejto skupiny by si mal pozrieť každý, kto je fanúšikom metalu. Rozhodne to stojí za to. 

Myslím že tento minifest sa vydaril lepšie ako ten, čo prebehol pred mesiacom (Neckbreaker). Aj keď by som si vedel predstaviť tento koncert aj bez prvých dvoch predskokanov. No trendom v poslednej dobe sa stáva presný opak, teda čo najviac účinkujúcich na úkor kvality.