8.5.2011 - ARAKAIN, TRISTANA - Klub 77 - Banská Bystrica

Arakain sa vydal na klubové turné a medzi inými sa dostal aj ku nám, do Banskej Bystrice. Avizovaný začiatok koncertu bol o siedmej. Začiatok sa však (samozrejme) posunul o niečo vyše trištvrte hodiny a keď sa konečne celá šou začala, ostal som mierne v šoku. TRISTANA, čo bola vlastne power-metalová formácia z Považskej Bystrice, totiž dostala na pódiu miesta asi ako sliepky v klietkovom chove. Hudobníci teda stáli na pódiu síce pomerne pevne, ale ich pohyb bol obmedzený len na pokyvkávanie sa zo strany na stranu, čo sa v konečnom dôsledku odrazilo na celkovom dojme z vystúpenia. To pozoroval dav pekne z diaľky a okrem náhodných odvážlivcov sa nik nemal k tomu, aby si koncert užíval. Prvou skladbou, pri ktorej bolo vidieť, že s ľuďmi to trocha pohlo, bol cover „It´s My Life“ od Bon Jovi. V ňom však spevák spravil pár chýb v texte, čo ma dosť zarazilo. Je odvaha nevedieť poriadne text piesne, ktorú hrám, hlavne ak sa jedná o tak všeobecne známu pieseň. Svetlým bodom koncertu následne bolo „Hidden Grace“ z vlastnej tvorby a tesne pred koncom setu ďalší cover – „Rebel Yell“ od Billyho Idola. Ten bol proti prvému zahraný na výbornú. Po ňom aj zahučalo v 77mičke najviac. Nie však ako pochvala kapely, ale ako reakcia na ohlásenie, že čoskoro bude aj Arakain.

ÚNa ten sa dostalo po ďalšej asi polhodinke pratania pódia, avšak ani trashová legenda nemala miesta nazvyš. Bez nejakých hviezdnych manierov sa teda vrhla na klubový koncert v jeho čistej podstate, ktorý však môžem zaradiť medzi najhoršie, ktoré som od Arakainu videl. Nazvučenie kapely bolo doslova mizerné – speváka nebolo poriadne počuť a naopak všetko ostatné hučalo tak, že ani mojim bubienkom, ktoré sú na hluk zvyknuté, nebolo všetko jedno. A to si kapela dotrepala vlastného zvukára. Ďalšou vecou, ktorá ma dojala bolo, že sample mala kapela spravená aj na gitarové intrá a perličkou na torte bolo, keď sa basák Zdeněk rozhodol, že viac pozornosti ako koncert samotný si zaslúži dekolt jednej slečny, ktorý prakticky nespustil z očí. Dav to však úspešne ignoroval a svojim miláčikom odpúšťal prakticky všetko a bavil sa až do konca, čo je na druhej strane hlavné a teda to nemohlo byť až tak zlé. Setlist asi z tretiny zostavený novými skladbami bol pre mňa jediným skutočným pozitívom, aj to mi na ňom ešte pár zásadných skladieb chýbalo. Oživený bol však inštrumentálnou skladbou, čo beriem ako plus.

Ale keď sa tak pozerám na to celé spätne, bolo to lepšie ako sedieť doma pred telkou a užívať si hodnotný program našich staníc...