Jedna zo stálic českej metalovej scény SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY má na konte nový album ako aj nového vydavateľa. Na scéne sa pohybujú už dlhých pätnásť rokov a svitá im na lepšie časy. O novinkách v skupine som sa porozprával s vokalistami Hankou Hajdovou a Pavlem Hrnčířem. 

Hneď na úvod by som sa rád dozvedel, ako sa vám podarilo podpísať zmluvu so Season of Mist, prípadne čo obsahuje, ak to nie je tajomstvo?

Hanka: Tajomstvo to rozhodne nie je. V apríli 2010 sme natočili album v štúdiu Rolanda Grapowa u vás na Slovensku. Potom sme vytvorili virtuálne promo a poposielali sme ho všetkým väčším zahraničným metalovým vydavateľstvám. Jednania trvali dosť dlho. V konečnej fáze prejavili záujem Season of Mist a Nuclear Blast. NB však len do okamihu, než sa dozvedeli, že „Návaz“ je naspievaná v češtine. Ďalej sme vyjednávali so SOM, až sme sa dopracovali k podpisu zmluvy. SOM pripadala naša hudba zaujímavá, tak nám napísali, že nám album vydajú. Sme veľmi radi, že to nakoniec vyšlo. Vydanie albumu u Season of Mist je pre nás veľká šanca, príležitosť i zadosťučinenie. A čo zmluva obsahuje ? Hi hi hi. Jediný, kto zmluvy prelúskal je Radek (gitarista). Ostatní sme len podpisovali. Pre zaujímavosť, keď sme všetky zmluvy naukladali na seba, bola z toho riadna kopa cca desať centimetrovJ vysoká. Viem ale, že sme podpísali zmluvu na dva albumy a tiež tuším, ako budeme percentuálne platení z predaja nosičov. Ale to si už nechám pre seba.   

V januári ste vydali nový album „Návaz“. Pokiaľ viem, tak práce na ňom vám zabrali dlhé časové obdobie. Môžeš nám chronologicky opísať, ako celý proces prebiehal a ako ovplyvnili tento proces Roland Grapow a Tomáš Kočko ?

Hrnec: Áno, máš pravdu. Na albume „Návaz“ sme pracovali už niekoľko mesiacov po vydaní „Relic Dances“. No intenzívnejšie až posledné dva roky, keď sme obmedzili koncertné aktivity a vrhli sa na pilovanie nového materiálu. Pracovný postup bol takmer zakaždým rovnaký. Hanka s Radkem prišli na skúšku s nápadom a ten sme rozvíjali ďalej. Každý sa snažil do skladby dať kus seba. Niekedy to šlo hladko a skladba bola hotová behom pár týždňov, inokedy sa celý proces ťahal niekoľko mesiacov. Keď sme považovali pesničku za hotovú, predali sme nahrávku Tomášovi, ktorý ako producent pridával alebo uberal, aby bol výsledok pokiaľ možno čo najlepší. J A Roland Grapow, ako výborný gitarista a ako sme sa mohli presvedčiť aj skvelý človek, nám pomáhal v štúdiu hlavne so zvukom. Celý proces tvorby i natáčanie bolo príjemné a vlastne aj poučné.  

Novinka je mimoriadne vydarená po všetkých stránkach. Mňa osobne potešila najmä čeština v textoch, ktorá sa omnoho viac hodí k vašej hudbe. Kto je autorom textov a máte v pláne ostať pri českých textoch ?

Hanka: To je super, že sa ti album páčiJ. Pracovali sme skutočne usilovne, myslím, že sme občas siahli až na dno našich síl. Čo sa týka textov, dlho sme uvažovali, či bude album v angličtine alebo v češtine. Dokonca sme jednu dobu dospeli k záveru, že natočíme obe verzie. Nakoniec zvíťazil rodný jazyk. Zamilovala som si písanie a spievanie v češtine. Český jazyk je krásny a nič v texte neschováš za nejaké povrchné anglické frázy. Text musí byť poetický a spevavý. Bola som rada, keď sa mi podarilo do pesničky dostať viacej vrstiev. Fanúšik zaujímajúci sa hlbšie o našu lyriku, tak môže postupne odhaľovať daľšie významové roviny. Myslím si, že už u češtiny zostaneme. Písane ma veľmi bavilo a stále baví.

Výrazným prvkom na nahrávke je najmä nádherný cimbal a celkovo etno-sekcia. Na vašich plánovaných vystúpeniach plánujete nejakých špeciálnych hostí, okrem klasickej zostavy ?

Hrnec: Sláky sú poznávacím znakom SSOGE. Cimbal je nádherný nástroj s prekrásnym zvukom a už na albume „Relic Dances“ ukázal, napr. v skladbe „To Face The End“, že sa do metalovej hudby hodí J No živé vystúpenia v takejto zostave sú dosť komplikované. Už teraz je nás na pódiu osem a sám určite víeš, že klubov, kde by sa dalo v takomto počte a ešte s cimbalom hrať, veľa nie je. Okrem toho skúšky sú časovo náročné a muzikanti, s ktorými spolupracujeme a ktorí i na „Návaze“ svoje party nahrávali, sú z veľkej diaľky. Ale samozrejme túto možnosť nevylučujeme a pokiaľ nám usporiadatelia ponúknu vhodné podmienky, priestor aj čas, určite si s cimbalom a posilnenou slákovou sekciou radi zahráme.

Chystáte sa aj na nejaké európske turné ? Máte už nejakú ponuku od vydavateľstva a s kým by ste eventuálne radi vyrazili na turné? Logicky mi to vychádza na kapelu AVA INFERI, ktorým tesne po vás vychádza novinka u SOM a štýlovo by k vám pasovali.

Hanka: Teda, ďakujeme za tipJ. Čakáme na ohlasy vo všetkých rockových či metalových médiách v zahraničí. Na základe recenzií a ohlasov potom budeme spoločne so SOM vyjednávať s bookingovými agentúrami zaisťujúcími turné. Uvidíme, ako to dopadne, kde, kedy a s kým vyrazíme do Európy. Každopádne sa veľmi tešíme a veríme, že to vyjde.

Môžeme od vás očakávať aj nejaký videoklip? Myslím, že tak vydarené dielo si to rozhodne zaslúži. Čo tak na skladbu „Pramen co ví“? (moja najobľúbenejšia na albume) 

Hrnec: Samozrejme by sme album klipom podporiť chceli a už sa na ňom aj pracuje. Zatiaľ môžem prezradiť len to, že scenár píše Ďuro Červenák. Názov skladby je tajomstvom, ale napoviem, že jej prvé písmeno je „S“ a „Slava“ to nie je J. (takže ostávajú ešte tri možnosti – pozn. redaktora)

Ste dosť početná skupina muzikantov. Ako sa vám darí zorganizovať sa navzájom, prípadne skladať hudbu a riešiť celý chod skupiny?

Hrnec: Presne tak, je nás osem, niektorí už majú rodiny, deti, všetci chodíme do práce. Ale pokiaľ hudbu miluješ, oddáš sa jej a čas si prispôsobíš. Takže skúšky sa organizujú ľahko, vlastne už niekoľko rokov ich máme vždy v ten istý čas aj deň. (Hanka: V nedeľu od desiatej hodiny dopoludniaJ) Skladanie pesničiek je tak trochu alchýmia. Ako som už hovoril, s hlavnou osnovou, ktorá sa prinesie do skúšobni, sa pracuje a skladba sa ďalej vyvíja. Pridávajú sa jednotlivé nástroje, spevy, zbory, sláky... Ale vždy na celý chod dohliada kapelník, ktorý má samozrejme hlavné a posledné slovo J

Morava sa stala svojho času liahňou doom-metalových skupín. Čím si vysvetľuješ tento jav? Môže to mať niečo spoločné práve s koreňmi moravskej hudby?

Hanka: Áno. Myslím si, že si trafil klinec po hlavičke. Keď porovnáš Čechy a Moravu z hľadiska kultúrneho vplyvu, západ bol vždy viac pod vplyvom nemeckej barokovej hudby. Aj české ľudové piesne sú veselšie a nechytajú ma tak za srdce ako tie moravské alebo slovenské. Myslím si, že moravský a slovenský folklór majú k sebe veľmi blízko. Moravská hudba bola vždy viac pod východným vplyvom. Snáď to nebude znieť škaredo, keď poviem, že je viac slovanská. Severná Morava, miesto, kde žijem a odkiaľ pochádzam, bola vždy chudým a drsným krajom. A preto tu vždy vznikali smutné a clivé piesne. Aká je duša a povaha Severomoravana, taký je aj folklór. A doom metal mal tak na severe Moravy na ružiach ustlané. Bolo len otázkou času, kedy vznikne metalová muzika resp. jej odnož doom, a bolo jasné, že práve tu sa urodí mnoho skvelých kapiel. Nemôžem nespomenúť unikátne nahrávky starých Dissolving of Prodigy, Hypnotic Scenery či Love History. A mnoho, mnoho ďalších.

V posledných rokoch je badať zvýšený dopyt po klasických vinyloch. Príkladom je aj vydanie „Relic dances“. Chystáte sa vydať aj novinku v tomto fotmáte a aký máte vzťah k tomuto médiu?

Hanka: Ajaj. Vinylové platne, to je romantika. Uvažujem nad tým, že si zoženieme kvalitný gramofón a budeme doma počúvať platne ako v detstve, kedy si ich prehrával môj otec. Chceli by sme vydať na vinyle aj „Návaz“, ale zatiaľ nemáme žiadneho záujemcu, ktorý by s nami do vydania šiel. Dopyt po čiernych kotúčoch sa síce v poslednej dobe zvýšil, no i tak  je počet zberateľov platní stále malý oproti CD poslucháčom. A robiť pár kusov pre niekoľko verných sa dosť predraží. Takže uvidíme, ako sa situácia vyvinie. 

S úspechom albumu „Návaz“ (podľa recenzií v zahraničných zinoch) by sa mohol zvýšiť záujem o vaše staršie diela. Sú vôbec ešte k dispozícii, či sú už vypredané ?

Hrnec: Bohužiaľ všetky staršie albumy sú vypredané a o ich dolisovaní naše bývalé vydavateľstvo neuvažuje. K dispozícii tak momentálne sú len „Relic Dances“ a „Návaz“.

Máte za sebou mimoriadne úspešný a plodný rok. Aké máte plány do budúcna a čo by ste ešte chceli dosiahnuť na hudobnom poli?

Hanka: Máme za sebou plodný rok a ďalší plodný rok pred sebou. Vydaním dosky práca neskončila. Naopak začala. Sme neustále zaneprázdnení. Stále si všetko zaisťujeme a vybavujeme sami, nie sme žiadna „veľká kapela“. Tím ľudí pracujúcich pre skupinu si môžu  dovoliť len tí na vrchole, takže okrem chodenia do práce, tvorenia muziky a vybavovania rozhovorov v týchto dňoch balíme objednávky, riešime natáčanie klipu, koncertnú šnúru, nový web, novú pódiovú show a tony mailov. Ale sme plní odhodlania a na frmol okolo dosky sa veľmi tešíme. Čo by sme chceli ešte dosiahnuť? Myslím, že tak to u nás nefunguje. Ako náhle niečo dosiahneme, je pred nami ďalšia méta. Takže žiadne zaspatie na vavrínoch sa nekoná, ideme ďalej. Zatiaľ čo fanúšikovia práve vkladajú „Návaz“ do prehrávačov, pre nás je tento materiál už takmer rok natočený a už sme myšlienkami niekde ďaľej. Trúfam si ale tvrdiť, že pre kapelu je najdôležitejšie zdravie a tiež trochu toho šťastia. A my sa nedáme. Sme pripravení.

Ešte by som sa rád vrátil k EP „Osamělí“. Mám rád, keď sa hudobníci neboja experimentovať a tak si môžu odskúšať nové postupy. Chystáte niečo podobné do budúcna? Mimochodom poľština je krásny jazyk a k vašej hudbe pasuje.

Hanka: Ak máš na mysli naspievanie pesničiek v inom jazyku, tak o tom zatiaľ neuvažujeme, i keď, ako hovoríš, poľština je krásny jazyk. Láka ma aj slovenčina. Však čas ukáže, či vznikne  nejaký priestor pre podobné jazykové experimenty. A ako experimentálna bude ďalšia naša nahrávka? Niečo sa mi už rodí v hlave, ale neprezradím vôbec nič. Teraz si užime „Návaz“ J

11.3.2011 vystúpite v bratislavskom Randale. Môžeme tento rok ešte očakávať nejaký iný koncert na Slovensku ?

Hanka: Áno, v marci sa uvidíme v Bratislave. Veľmi sa na vás tešíme. A ďaľšie koncerty na Slovensku? Tak to je skôr otázka určená pre slovenských usporiadateľov či majiteľov hudobných klubov. Pozvite nás a my prídeme. Nie je to tak dávno, čo sme hrali s Depresy v klube Piáno v Trenčíně. Výborná akcia.

Vďaka za rozhovor a prajem ešte veľa úspechov.  

Hanka a Hrnec/SSOGE: Tiež ďakujeme a těšíme sa, že sa uvidíme v Bratislave.