Svoju hudbu obohatili prvkami klasického divadla, progresívneho a symfonického metalu, priniesli do rockovej hudby nový štýl, ktorý pomenovali barbarským romantizmom. Neskôr pridali aj prvú metalovú operu. Reč je o kapele Virgin Steele a jej svetom nás prevedie ten najväčší znalec – spevák David DeFeis...

Prvé roky sú pre kapely vždy ťažké. Mohol by si nám priblížiť tie vaše?

Pre nás tých prvých pár rokov vôbec nebolo nejako tragických. Problémy začali až neskôr. Prvé dva roky to celé išlo celkom hladko. Album sme vydali za menej ako jeden týždeň, ja som ho vylisoval a začal ho predávať priamo zo svojho domu a auta, no a predaje boli celkom vysoké. Za necelý rok sme dostali niekoľko ponúk od rôznych vydavateľstiev a vydali sme rovno 2 dlhohrajúce albumy a EPčko. Až po tejto dobe sa začali objavovať prvé problémy, no tie sa vyriešili prijatím nového gitaristu. Potom sa veci opäť na dva roky ustálili a všetko šlo ako po masle. Vydali sme silný album Noble Savage, nasledovaný albumom Age of Consent. Veci sa začali komplikovať až po vydaní Age of Consent...

Virgin Steele začal hrať heavy metal sebe vlastným spôsobom, z čoho vznikol takzvaný barbarský romantizmus, ktorý je pre kapelu dodnes typický. Ako vlastne tento štýl vznikol?

Bol to zvuk v mojej hlave, ktorý tam vždy niekde znel. Potreboval len čas a viac štúdia na to, aby sa vykryštalizoval. Základné elementy našej hudby sú v piesňach ako Noble Savage, Angel of Light, The Burning of Rome, Lion in Winter atď., ale ja som sa začiatkom 90tych rokov vrátil na univerzitu, aby som pokračoval v serióznom štúdiu hudby a myslím, že to bol presne oheň, ktorý som potreboval na to, aby som naplno rozvinul zvuk v mojich ušiach. Ďalšie albumy, ktoré začali The Marriage of Heaven &Hell Part 1 úplne upevnili štýl a ja som ho už len ďalej rozvíjal a nechával expandovať. Tento štýl je z časti strašne primitívny a z časti komplexný.Tá primitívna časť pochádza z mojej lásky k veciam ako blues, prvotný, veľmi jednoduchý rock a taktiež prvotný klasický gregoriánsky chorál.Tá komplexná časť hudby plynie z využívania pomerne rozsiahlych harmónií siedmeho, deviateho, jedenásteho a trinásteho akordu, nezvyčajných a pozmenených stupníc a tónin, ktoré si celkom užívam.

Vaše albumy sú koncepčné a zaoberajú sa gréckou mytológiou, prípadne kresťanstvom. Môžeme podobné postupy očakávať od nového albumu The Black Light Bacchalia?

Áno, pokračujem v myšlienkach, ktoré som načal na albume The Visions of Eden a celé ich uzatváram na albume The Black Light Bacchalia.

Mohol by si nám rozpovedať príbeh albumu? Ako sa vlastne zrodil, akým problémom ste pri jeho nahrávaní čelili, čo sprevádzalo nahrávanie a pod.?

Piesne vznikali rôzne. Niekedy najprv dostanem nápad, ako by mohla vyzerať hudba, niekedy ma napadne ako prvý názov piesne alebo jej text, no a niekedy sa mi zrazu zjavia text aj hudba naraz. No nehľadiac na to, ako vznikali piesne, po prvotnej myšlienke začala skutočná práca, keď sme túto myšlienku pretavovali do plnohodnotnej, živej a existujúcej piesne. To vyžadovalo odhodlanie a nadšenie pre myšlienku a to je niečo, čo robím neuveriteľne rád. Inak čelím pri nahrávaním celkom bežným problémom.....ako dosiahnuť správnu rovnováhu nástrojov, ako naplno rozvinúť pieseň, ako využiť miesto čo najlepšie .... a .... čelíme aj nejakým technickým problémom, ako napríklad strata piesní počas nahrávania, čo robí prácu dosť obtiažnou, pretože veci musia byť nahrávané odznova, pretože sa vymazali....

Aké sú tvoje pocity z nového albumu a aký vlastne ten nový album je?

Som s ním veľmi spokojný. Myslím, že piesne sú skvelé a ich podanie je veľmi silné. Úvodná fráza „The Black Light Bacchanalia“ je niečo ako „Tento šialený život“ mojimi slovami.... Je to myslené v dosť podobnom duchu ako Danteho „Božská komédia“. Hovoril o tom, že život je šialenstvo, ktoré má viac tvárí a ja niečo podobné myslím slovami „The Black Light Bacchanalia“. Taktiež hovorím o živote, drámami, ktoré s ním súvisia, bolesti a úsilí, pátose, radosti a zármutku. Tou fráza tiež znamená „Veľký obrat“. Keď jedna kultúra dobije druhú, božstvá dobytých sa stanú démonmi náboženstva dobyvateľov. Všetko je proste postavené hore nohami. Presne to sa stalo pohanstvu a gnosticizmu. Pohania boli vyvraždení a ich viera v Bakcha/Dioníza s ich bakchanáliami (grécke oslavy Bakcha/Dioníza – pozn. prekladateľa) boli potláčané. V žiare čierneho svetla boli biele veci osvietené a ostatné farby upadli do tieňa. Pohania sa museli stiahnuť do podzemia. Ako som spomínal skôr, koncept sa vracia k veciam, ktoré som otvoril vo „Visions Of Eden“ a dávajú týmto elementom ich rozuzlenie, so smrťou Lilith (pieseň „To Crown Them With Halos“) a s bedákaním Boha nad všetkou skazou, ktorú spôsobil a spúšť, ktorú vpísal do piesní ako „Eternal Regret“. Lilith prirovnávam k Hypátií (gr. filozofka) a Jane z Arku alebo Lyzebel, podobne ako k ostatným ženským božstvám. Pokračujem v úvahách o smrti pohanstva a odstránení princípu ženských božstiev na pozadí vydvihovania Pána Boha ako otca, ale išiel som ďalej aj s úvahami o organizovanej viere a jej nadradenosťou nad pohanstvom, ktorá priniesla „Temné časy“. Napriek tomu, ako bolo povedané, v skutočnosti rozoberám dnešné „temné časy“ a vzostup fundamentalizmu vo všetkých sférach života, nie len v náboženstve, ale aj politike a všade inde. A napokon, album je aj o rebélií. Rebélií proti autorite, Bohovi, vláde, proste, proti všetkému....

Vráťme sa trocha späť v čase. V rokoch 1999 a 2000 ste vydali prvú metalovú operu pod názvom „The House of Atreus Act I“ a „The House of Atreus Act II“. Toto odštartovalo záplavu metalových opier. Chápali ste, že stojíte spustili niečo obrovské?

Áno. Uvedomoval som si, že veci sa stávajú akosi väčšími a väčšími a odrazu som si pochopil, že mám možnosť rozvinúť ich do plnej veľkosti a dostať ich na javiská. Divadelné veci boli skutočne uspokojujúce a nesmierne mi vyhovovali. Po „Atreus“ som sa vrátil späť a vytvoril metalovú operu pre „Marriage of Heaven and Hell“ a potom metalovú operu „Lilith“, ktorá bola vytvorená na základe „Visions of Eden“.

Bol si ovplyvnený klasikmi opery alebo klasickou hudbou ako takou?

Vždy som bol ovplyvnený klasickou hudbou a autormi ako Beethoven, Chopin, Debussy,...

Máte nejaký recept na dlhú životnosť kapely? Tá vaša predsa len už oslavuje 30te výročie.

Nie, to skutočne nie. Myslím, že je to tým, že to čo robím je mojou vášňou a moja vášeň je dosť nákazlivá, takže ostatní chceli žiť rovnaký sen, v aký verím aj ja. Rešpektujeme jeden druhého a akceptujeme a uznávame talent a osobnosť druhých. A hlavne, vždy to bolo o hudbe a i tvorení „Cesty života“. Nikdy sme nejak neriadili to, čo sme robili v kariére...

Čo sa pre teba zmenilo za posledné roky v hudobnom priemysle? Vieš si predstaviť svoj život ako život bez hudby?

Internet zmenil všetko a nie zákonite k lepšiemu.  Život bez hudby si predstaviť neviem. Moja hudba je môj život. Aj keby som hudbu robil len tak doma sám pre seba. Proste by som ju musel nejak tvoriť..

Vďaka za tvoj čas... Chcel by si ešte niečo povedať svojim fanúšikom?

Bolo mi potešením. Pozdravujem a ďakujem veľmi pekne za počúvanie a vieru v tú vec, nazvanú Virgin Steele! Verím, že všetkých vás čoskoro uvidíme!

OD ČIERNEHO SLNKA A MESIACA

pridané: 06.11.2010

Pridal: Samuel Sámel