Zvolenská kapela Nevaloth vydala pred pár týždňami svoj debutový album La Diabolica Commedia. Pred pár dňami prebehol krst ich prvotiny. Slovensku sa predstavujú v rade koncertov a ja si myslím, že ich úspech ešte porastie. Preto som sa rozhodla zistiť ako sa cítia, čo majú nové a čo plánujú. Odpovedí sa zhostili dva hlasy kapely, Delgrast a Vilozof.

Po prvej demo nahrávke Karneval Babylonu, vám vyšiel prvý album La Diabolica Commedia. Aký je to pocit držať v ruke debutový album?

Delgrast: Je to hlavne pocit veľkého zadosťučinenia. Je to výsledok dlhoročnej práce (najstaršie skladby na albume sú staršie ako kapela sama) ktorá vyvrcholila v poslednom polroku kedy sme ho nahrávali a mixovali. Bol to zdĺhavý a náročný proces, stálo nás to dosť potu a nervov kým sme to dali dokopy. Je to určite skvelý pocit, ale nenechávame sa ním opiť a už sa pozeráme do budúcnosti a plánujeme ďalšie počiny.

Vilozof: Určite je to skvelý pocit. A keď ešte k tomu prirátam tú smolu, čo sa nám lepila pri nahrávaní na päty, tak mám dokonca až pocit víťazstva :). Tak pred rokom a pol by som ani len nehádal, že niekedy vyjde nahrávka, pod ktorú sa budem môcť podpísať. Stojíme však ešte stále len na začiatku cesty, na ktorej je tento prvý krok priam nevyhnutnosťou.

Kapela vznikla v roku 2008. V roku 2009 ste nahrali prvé demo a rok na to vám vyšiel oficiálny album. Je to pomerne veľký úspech na naše pomery, vydať album tak skoro po založení kapely. Niektoré kapely na to čakajú aj niekoľko rokov. Čo si myslíte, komu alebo čomu za to vďačíte?

Delgrast: Myslím si, že album až tak veľmi skoro nevydávame, predsa len sme si za tie dva roky toho dosť preskákali a ďaleko sa posunuli. Určite nám ale pomohlo to, že sa nám veľmi skoro podarilo nájsť si vydavateľstvo. Keď už bolo toto zabezpečené, nemalo zmysel čakať na niečo ďalšie, vlastného materiálu sme mali dosť, tak hneď ako sa dalo sme sa vybrali do štúdia nahrať najlepšie skladby, ktoré sa zložili.

Vilozof: Ako Delgrast povedal, vlastných skladieb bolo na sklade mnoho a potreba mať vlastnú nahrávku s lepším zvukom, začala s pribúdajúcimi akciami, narastať priam exponenciálnym charakterom. Táto potreba a jasný cieľ nás poháňali vpred. Tam kde je vôľa, tam je i cesta, len sa treba snažiť a ono sa to dá. Vďaka patrí samozrejme Miríkovi Luptákovi, ktorý nám veril a často nám dával šancu hrať naživo. Mňa osobne nevie nič namotivovať lepšie, ako vydarený koncert a spokojné ohlasy ľudí, ktorí naň prišli. Dobrá motivácia potom funguje ako motor, ktorý ma poháňa vpred. V podstate vo všetkom, nie len v hudbe.

Krst vášho debutového albumu, ktorý sa uskutočnil len pred nedávnom, to je pre vás asi udalosť posledných dní. Ako sa vám to páčilo?

Delgrast: Bol to skvelý koncert, jeden z najlepších aké sme zatiaľ mali. Podarilo sa nám zavolať tri skvelé kapely na výpomoc, ako aj predviesť skvelú show pre asi stovku ľudí. Naozaj som nečakal že toľko ľudí bude mať o nás záujem. Chcel by som sa zas poďakovať Miríkovi Luptákovi, ktorý bol krstným otcom albumu a so sviečkami a korunou na hlave dodal krstu tú správnu rituálnu atmosféru :).

Vilozof: Tento koncert bol pre mňa významný hneď z niekoľkých hľadísk. Prvým je samozrejme fakt, že sme uzavreli jednu kapitolu v histórii kapely - La Diabolica Commedia. Ďalším je fakt, že sme si vyskúšali koncertovanie aj z tej druhej pozície, pozície organizátora, čo malo pre mňa mierne „stresoidný” charakter, ale nakoniec všetko dopadlo priam fantasticky, ďaleko nad moje očakávania. Ďalším a zároveň posledným faktom je, že sa v meste Zvolen, v ktorom v porovnaní už len s takou Bystricou, kde je nejaká akcia každý týžden, nebývajú koncerty prakticky žiadne. Výnimky sú podujatia v Klube W, kde keď sa nejaká akcia koná, je to v podstate taký malý sviatok. Som rád, že práve tento náš koncert mohol byť vôbec prvým, v novom podniku, v meste Zvolen, ktorý túto skutočnosť (dúfam) zmení. Myslím, že aj výberom kapiel som musel prísť na chuť širšiemu spektru poslucháčov, rovnako aj zvuk sa nám vcelku vydaril.

Poďme ale späť k hudbe. Ty si hlavný skladateľ hudby aj textov v kapele Nevaloth. Kde berieš inšpiráciu pri písaní nových skladieb?

Delgrast: Skladanie nových skladieb je pre mňa už niečo, čo po istom čase proste musím robiť, neviem si predstaviť že by som teraz napr. rok alebo dva roky nič nezložil, skladanie ma proste baví a napĺňa, a inšpiráciu beriem odkiaľkoľvek, od iných kapiel, ale niekedy ma nakopne aj zaujímavá kniha alebo film. Hlavne tu ale musí byť vôľa tvoriť.

Skôr než zložím čo i len jeden riff, musím si najskôr premyslieť štruktúru, ducha a atmosféru skladby, zhruba o čom bude text, a až potom začnem skladať jednotlivé časti skladieb. Skladby by mali fungovať hlavne ako celky, nie byť len zlepencom riffov. V minulosti platilo, že najskôr sa zložia klávesy a potom k nim zvyšok, ale už to robím aj naopak. Súvisí to aj s tým, že zatiaľ čo Karneval Babylonu a La Diabolicu Commediu som zložil skoro celé sám, nové skladby (ktoré tvoria už polovicu koncertného setlistu) skladá kapela ako celok. Keď sú klávesy a gitary zložené, robí sa nakoniec text a bicie. Spočiatku som to skúšal naopak, od textu, ale bol to veľmi zdĺhavý a bolestivý proces a bolo to aj dosť obmedzujúce. Takto napísaná je len Krvilačnosť & Túžba, inak už nič.

Musím spomenúť aj autorov ktorí ma ovplyvňujú pri písaní textov. Ako vrchol ľadovca spomeniem Friedricha Nietzscheho, Aleistera Crowleyho, Williama Blakea a Maxa Stirnera.

Mohli by ste povedať, že vás ovplyvňuje alebo inšpiruje aj hudba, ktorú počúvate? Pokiaľ viem tak sú to kapely ako Satyricon či Emperor.

Delgrast: Samozrejme, že pri skladaní som do veľkej miery ovplyvnený hudbou ktorú počúvam a na ktorej som odchovaný. K Satyriconu sa hlásim, k tomu Emperoru až tak veľmi nie, skôr sa mi páči nová sólová Ihsahnova tvorba. K ďalším svojim obľúbeným velikánom môžem zaradiť Deathspell Omega, Blut aus Nord, Hermh, a ak vybočíme z čistého blackmetalového žánru tak aj Behemoth, alebo Bathory vo svojej vikingskej podobe.

Vilozof: Určite. Každý z nás je do veľkej miery ovplyvnený hudbou, ktorú počúva. Aj ja, keď som začínal počúvať black metal a počul prvý krát SATYRICON a pieseň Mother North, padla mi sánka a povedal som si: „tak toto je kurva dobré, niečo takéto raz chcem hrať”. Dnes už týchto velikánov počúvam čím ďalej tým menej.Satyricon ma už tiež moc nebere, odkedy začali hrať rokenrol. Každopádne Satyr s Frostom sú obrovské osobnosti black metalovej scény a patrí im môj veľký rešpekt a obdiv. Frosta priam velebím za niektoré jeho neľudské výkony v 1349 a je pre mňa najlepším bubeníkom v extrémnom metale vôbec. Momentálne počúvam len veci, čo musím recenzovať pre mortemzine.net, kde píšem a potom dookola kapely: Wolves In the Throne Room, Krallice, Godspeed You! Black Emperor, A Silver Mt. Zion, Metallica, God Is An Astronaut a Deathspell Omega. Samozrejme aj iné, ale v poslednom čase sú to práve tieto najčastejšie a logicky ma aj najviac ovplyvňujú pri tvorbe.

Ako ste prišli k názvu albumu La Diabolica Commedia?

Delgrast: Je to protipól k Božskej Komédií od Danta Alighieriho, ktorá sa v talianskom origináli nazýva La Divina Commedia. Chcel som zachovať taliančinu, aj preto lebo taliansky názov znie lepšie ako napr. „Diabolská Komédia“ alebo „The Devilish Comedy.“ Vyžiadalo si to trochu pátrania po internete aby som zistil aká podoba prídavného mena „diabolico“ je správna v spojení s „commedia“. Titulná pieseň albumu je celá napísaná ako protipól k tejto veľbásni, je podobne ako Božská Komédia rozdelená na tri časti, akurát uhol pohľadu je iný ako u toho stredovekého básnika. Pôvodné dielo bolo rozsiahle čo do rozsahu, tak aj emócií a filozofických a teologických názorov, ktorými bolo priam nabité, a jedine zložením najmenej štvrťhodinovej skladby som mohol vzdať originálu patričnú poctu, ktorú si zaslúži, aj keď s mnohými názormi ktoré zastáva nesúhlasím.

Texty skladieb sú aj v angličtine aj v slovenčine. V ktorom z týchto dvoch jazykov sa ti texty píšu lepšie? Vidíš v tom veľký rozdiel?

Delgrast: Uf, spočiatku sa mi lepšie písalo po slovensky, ale teraz som vďačný za angličtinu. Pri slovenčine tu je klasický komplex rodného jazyka, čiže ak sa rozhodneš v rodnom jazyku spievať o hocijakej téme, vždy to musíš robiť s veľkou precíznosťou aby to nakoniec nevyznelo trápne. Pri angličtine si síce obmedzený tým, že ako dobre ovládaš ten jazyk, ale keď niečo napíšeš tak tu potom nie sú tie pochybnosti ako pri slovenčine, a to ani u teba, ani u poslucháča. Angličtina je tak trochu aj únikom keďže to nie je rodný jazyk a nie každý okolo mňa mu rozumie. Všimol som si, že možno aj preto píšem podvedome texty v angličtine o kus blasfemickejšie, mám tam viac slobody.

Tiež veľkou výhodou angličtiny je, že jej slová majú v priemere o dosť menej slabík. V praxi to znamená že v angličtine mi stačia štyri verše aby som vyjadril to, na čo by som v slovenčine potreboval najmenej šesť. Tiež neodškriepiteľný je fakt, že angličtina je zrozumiteľná polke sveta. Celkovo ale neľutujem že som písal aj po slovensky a určite sa chcem k slovenčine ešte niekedy vrátiť. Plánujem ale oživiť svoje znalosti latinčiny a využiť ju vo väčšej miere.

Ako vznikol latinský text piesne Liber Legis Luciferis?

Delgrast: No to bolo asi tak, že všetko, text, hudba boli hotové, len chýbal názov. Niekoľko dní som vyberal z viacerých latinských názvov, keďže aj samotný text je v latinčine, až nakoniec výber padol na Liber Legis Luciferis, čo znamená Kniha Luciferovho Zákona.

Keď sme už pri tejto piesni. Pracuješ aj na svojom bočnom projekte, ktorý je presne o hudbe, akou je aj Liber Legis Luciferis. Mohol by si nám priblížiť význam tejto skladby pre teba osobne?

Delgrast: Text je zložený z troch modlitieb k pekelnému monarchovi. Oslavuje sa tu odpadnutie od viery slepého stáda a prehodnotenie hodnôt, a sú tu rozoberané aj nejaké metafyzické predstavy. K vzývanému „božstvu“ sa nepristupuje tak, že ponižujem seba samého tak ako je to u iných, hlavne súčasných monoteistických náboženstiev, ale naopak, Lucifer je partner a nie pán, modlitba nie je prosenie o zmilovanie ale návrh na obojstranne prospešnú zmluvu.

No a aký má táto skladba význam pre mňa? Odráža sa tu hlavne môj názor na otázku náboženstva a duchovna. Mať nejaké božstvo je psychickou potrebou každého človeka, či si to prizná alebo nie, a či už je tým bohom Ježiš, Aláh, peniaze, metal (aj metal je náboženstvo, nie?) alebo či si ten človek spravil boha zo seba samého. Chcel som hlavne poukázať na to, že náboženstvo by mala byť individuálna a nie kolektívna vec, záležitosť súkromná a nie povinnosť chodiť do kostola. Aj kresťanstvo je vo svojej biblickej podobe výsostne individuálna záležitosť, čoho si sú skutoční kresťanskí autori ako napr. Kierkegaard vedomí, ale čo sa dvetisícročnej katolíckej tradícií stále darí úspešne zakrývať. Tiež každý má právo sám si vedome alebo nevedome vybrať toto svoje božstvo. Ak by sa toto právo skutočne zohľadňovalo, málokto by si vybral náboženstvo ktoré ho stavia do pozície slabej a poslušnej ovečky zaťaženej akýmsi dedičným hriechom, ktorej je diktované čo sa musí a čo sa nesmie.

Ešte aby bolo jasno dodávam, že rovnako ako v Boha tak ani v Satana neverím, predstava že naozaj existuje peklo kde na tróne z plameňov sedí rohatý diabol ktorý chce moju dušu mi príde smiešna: to, že LLL je prakticky modlitba k tomuto antagonistickému božstvu treba chápať ako vzývanie ideí, ktoré táto mytologická postava symbolizuje.

V skladbách na vašom debutovom albume sa objavuje aj ženský vokál. Máte ho v pláne využívať aj do budúcna?

Delgrast: Áno, ale nie vo väčšej miere ako je na Commedií. Vo väčšine ďalších skladbieb budete počuť zasa čistý Vilozofov vokál. Celkovo by som s vokálom rád poexperimentoval.

Abbey ov Thelema je tvoj bočný projekt. Jedná sa v podstate o ambient-black, ktorý vo veľkej miere ovplyvnil aj hudbu na albume La Diabolica Commedia. Môžeš nám trošku priblížiť tento projekt?

Delgrast: Abbey ov Thelema vznikol v lete 2009 keď som si uvedomil, že som pre Nevaloth naskladal priveľa ambientných skladieb a sotva dokážeme všetky využiť. Z vtedy dostupného materiálu som dal dokopy šesť piesní z ktorých väčšina už bola dávno hotová. Odvtedy sa v tomto projekte veľa nepohlo, skladieb som si síce napísal dosť ale nechcel som nič nahrávať kým si nezoženiem kvalitnejší kláves. Celkovo sa však tomuto projektu venujem až keď je všetka práca s Nevalothom hotová, rozhodne tam nevynášam zaujímavé nápady a podobne, skôr naopak.

Máš aj rozpracovaný materiál na prvý album Abbey ov Thelema. Vieš už o tom niečo bližšie? Kedy, s kým, ako, o čom...?

Delgrast: Kedy neviem, s kým tiež neviem, ako tiež nič, ale o čom, tak to už hádam prezradím: bude sa jednať o koncept ohľadom Veľkej Arkány, čo je sada kariet ktorá sa používa v tarote pri veštení. Veľká Arkána sa skladá až z 22 kariet a každej chcem venovať jednu pieseň, čiže uvidíme či sa to jeden album vôbec zmestí. Pôjde o pestrí materiál, tak ako sú pestré aj tie karty so všetkými ich očividnými aj skrytými významami. Nebudem ale nič sľubovať, lebo neviem či budem schopný niečo z toho splniť.

Kam až siahajú sny a ciele kapely Nevaloth?

Delgrast: O tomto by sa nemalo hovoriť aby sa to nezakríklo, ale tak určite sa chceme vyšplhať najmenej medzi slovenskú metalovú elitu a spraviť si meno aj za hranicami. Viac sa ale zameriavame na ciele hudobné. Chceli by sme robiť hlavne originálnu, neopočúvanú a jedinečnú hudbu, to ostatné už hádam príde s tým.

Vilozof: Presne tak, netreba to siliť a mať veľké reči o nejakých snoch a cieľoch. Ako som už spomínal, pre mňa sú motivácia živé koncerty a pokiaľ budem vládať a budem môcť a nezakáže mi v tom nejaká vyššia sila, tak chcem hrať naživo. Keď je človek motivovaný, to ostatné príde samé.

Veľmi pekne ďakujem za tento rozhovor a za váš čas.

Delgrast: Niet zač, my ďakujeme za tvoj záujem spraviť rozhovor.

Vilozof: Dík za záujem o našu kapelu a tvoje (doposiaľ najlepšie) otázky :)

pridané: 28.07.2010

Pridal: Dominika Nováková