Hlas, ktorým bola obdarená je rovnako krásny ako Ona. Na metalovej scéne sa dostala do povedomia z kapiel Theatre of Tragery a hosťovania na albume Werk kapely Atrocity a toto hosťovanie jej bolo viac ako osudné. Prednedávnom vydala svoj ďalší album Skintight, ale o ňom Vám už viac povie Liv.

Na metalovej scéne si začínala ako veľmi mladá v kapele Theatre of Tragedy. Bola táto kapela tvoja prvá alebo si aj pre touto kapelou niekde spievala?

Spievam už od čias keď som ešte len chodila po štyroch a neviem ani  koľko hodín som prestála pred zrkadlom  držiac v ruke kefu. Spievanie bolo už v čase môjho detstva mojou veľkou vášňou. Stále som svoje vlastné piesne nahrávala, tiež aj ako klasický spev, alebo komponovala ako básne. Moja úplne prvá skupina, ktorú som založila spolu s mojou priateľkou( klavír) bola „Twice“. Bolo to v 1986. Existujú aj nahrávky na kazete(ako to bolo vtedy), ale už ich nemôžem nájsť. Spievala som aj na školských slávnostiach a podobných slávnostiach. Potom nasledovala kapela Theatre of Tragedy. Chcela som spievať metal!

S touto kapelou si dosiahla dosť veľký úspech. Prečo si túto kapelu opustila?

Ja som Theatre of Tragedy neopustila, oni ma vyhodili. Túto správu som sa dozvedela od mojej Mamy, ktorá mi zavolala, že je to napísané na stránke Theatre of Tragedy. Nikdy mi nedali žiadne vysvetlenie prečo, okrem toho, že na stránke bolo napísané, že skupina chcela niečo nové. Možno bol dôvod, že skupina nepredala toľko albumov ako po prvé roky a muselo sa stať niečo “prevratné“. V skupine bola vždy žiarlivosť, a za mojím chrbtom sa toho mnoho povedalo, hlavne potom čo som sa presťahovala do Nemecka. Na album „Storm“ som už naspievala skoro všetky demonahrávky a spätne boli ohlasy v štýle “páči sa nám to „ a potom prišlo vyhodenie. Nikto z nich nemal odvahu mi zavolať, alebo mi to vysvetliť.

Na ktorých kapelách si vyrastala a ktoré súčasné kapely máš rada?

Vyrastala som  na skupinách ako Black Sabbath, Iron Maiden, Deep Purple, Edward Grieg, Pink Floyd, Abba, Gasolin(Kim Larsen) a Čajkovski. Kým som šla do školy prišla Madonna, a neskôr Sandra, A-ha, Kim Wilde k tomu. Ako teenerdžerka som počúvala hlavne Paradise Lost, Anathema, My Dying Bride, Carcass, Enya, Kate Bush, Nina Hagen, Type O Negative a Tori Amos. Dnes je pre mňa číslom jedna stále skupina Black Sabbath, ale rada počúvam aj klasiku a filmovú hudbu ešte stále Madonnu, Tori Amos, Elfenthal, Amorphis, Linkin Park, One Republic, Dead Can Dance, Midnattsol, Robyn, Röyksopp a Gaate. Je to veľmi rôznorodé to priznávam, ale hudobne pre mňa neexistujú žiadne hranice.

Máš aj hudobné vzdelanie, alebo tvoj úžasný hlas je dar od prírody?

Nemám žiadne hudobné vzdelanie. Spievam už roky ako prvá sopranistka v chóre, inak som si dala tú námahu a spievam čo najviac. Spievať som začala skôr ako rozprávať. Môj hlas je darom. Mala som veľké šťastie. V detstve som si myslela , že spev, cítenie taktu a zvuku patrí ku každému človeku, že je to akosi každému vrodené. Ale takto to nie je.

Tento rok si vydala album Skintight. Predpokladám, že texty sú odraz tvojho vnútra. Čo všetko ťa inšpiruje pri písaní textov?

Máš pravdu, album „Skintight“ je ako nejaké zrkadlo, ktoré mi niekto nastavil. V tomto albume je schované moje detstvo, moja mladosť, moje skúsenosti, ktoré som získala ako dospelá žena, matka a tiež aj umelkyňa. Skladba „Wonder“ je napríklad venovaná mojim rodičom. Mám tých najlepších rodičov na svete, ukázali mi svet, zázraky prírody až k nádherným síce malým, ale o to vzácnejším okamihom šťastia, ktoré niekedy prežívame každý deň. Skladba „The Rarest Flower“  kritizuje rýchly a nebezpečný život mladých, ktorý sa dokonca mladým cez reklamu a média podáva na podnose. Piesne „ Love in Grey“ a „Twofold“ sú piesne, ktoré môžeme označiť ako dospelé, lebo sú to skúsenosti z môjho súčasného života. Niekedy keď ich spievam premýšľam o sebe a niekedy musím aj bojovať sem tam aj s nejakou slzou. Okrem toho som tentokrát na sto percent spokojná s celkovým prevedením albumu, za čo sa musím poďakovať Stefanovi Heilemannovi, ktorý ma poslednú Jar fotografoval a tiež aj mojej priateľke Katji, ktorá mojim textom dala aj vizuálnu podobu. Som na to neskutočne hrdá a aj nadšená.

Mohla by si bližšie predstaviť tento album?

„Skintight“ je môj najosobnejší a aj najdôležitejší album. Okrem toho od začiatku som chcela čo najviac na ňom urobiť sama. Od začiatku som si dávala pozor na to, aby som ho urobila čo najjednoduchšie, aby samotný spev bol čo najviac emocionálny, živý a pôvodný. Všetky piesne boli nahrané v jednom celku, tak ako kedysi. Tento album je surový, živelný, zemitý, ale živší a emocionálnejší ako všetky ostatné produkcie , v ktorých som spolupracovala.

Producentom tohto albumu predpokladám že je tvoj manžel Alex Krull. Je len producent, alebo ho na albume bude aj počuť?

Pri „Skintight“ som chcela urobiť čo najviac sama. Thorsten „Tosso“ je môj obľúbený autor piesní a taktiež aj spoluhráč a vie veľmi dobre pochopiť moje myšlienky. Alexander je ten najlepší producent, akého poznám a to som prešla mnohé štúdiá. Je zároveň aj mojím najväčším kritikom, ale zároveň aj podporou, ak ju potrebujem. Ale na tomto albume so mnou nespieva.

Predstavíš bližšie aj hudobníkov, ktorý s tebou nahrali album?

Thorsten  Bauer hral na všetkých strunových nástrojoch, Cristoph Kutzer hral na čele, Oliver Palotai hral na klavíri, Seven Antonopolous hral na bubnoch a perkusiách a ja som spievala a zložila texty. Produkcia sa odohrávala v našom Mastersound štúdiu.

Máš v pláne po vydaní albumu ísť aj na turné? Kde všade budeš koncertovať?

Chcela by som vo Februári bezpodmienečne absolvovať sólové turné a to hlavne v malých kluboch s zvláštnou atmosférou dokonca aj so stolmi. Nejaké ponuky sme už dostali a to hlavne z Holandska, ale ešte čakám na nejaké ponuky. Kto má nejaký nápad môže nás kontaktovať. Kostol, nejaká ruina, alebo útulný klub???

Na záver máš na srdci niečo čo by si rada odkázala čitateľom?

Ďakujem pekne za nádherných 17 rokov a ďakujem mojim fanúšikom a priateľom z celého srdca, že stoja stále pri mne!

Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor.

Ja ďakujem Vám a pekne pozdravujem.

Liv

pridané: 01.11.2010

Pridal: Michal Roháč

Preklad: Eva Roháčová