Švajčiarsko sa môže okrem hodiniek, čokolády a bankami pýšiť aj rockovou scénou ktorú vo veľkej miere svetovo preslávila kapela Krokus. Za svoju tridsaťročnú kariéru majú na svojom konte množstvo hitov milióny predaných albumov a ich novinka Hoodoo už bola ocenená cenou Grammy. Nebolo možné túto rockovú legendu prehliadnuť a tak som si pripravil moje zvedavé otázky ktoré nám zodpovedal basgitarista Chris von Röhr.

Na scéne ste už viac ako 30 rokov. Ako vypadala rocková scéna vo Švajčiarsku v časoch vašich začiatkoch?

V Anglicku alebo v USA potrebujú skupiny na to aby sa presadili päť rokov. Ale pre lokálnu skupinu bolo určite veľmi ťažké presadiť sa  v hitparádach a Krokus na to potreboval desať rokov! Bolo to však veľmi inšpirujúce zažiť šesťdesiate roky, tie jedinečné piesne a predovšetkým skupiny.

Ktoré kapely boli vaše hudobné vzory?

Sú to Led Zeppelin, Crem, Black Sabbath, Rolling Stones, Beatles, AC DC, Deep Purple a mnohí ďalší umelci minulých rokov.

Mnoho fanúšikov ale aj hudobných kritikov vás nazvali tzv „švajčiarsky AC DC“ ako ste zobrali tento prívlastok?

Veľmi dobre! Aj keď Krokus má aj inú stránku. AC DC nemá baladickú stránku v piesňach ako Screaming in the Night, Tokyo Nights alebo Ride Into the Sun. V Marcovi máme speváka, ktorý práve balady zaspieva priam neskutočne a Screaming in the Night bol náš najväčší hit v Amerike.

Po toľkých rokoch čo ste na scéne sa určite zamyslíš aj nad minulosťou. Na ktoré obdobie kapely si najradšej spomenieš?

Je to prítomnosť, pretože sme sebavedomejší, uvoľnenejší a súčasne intenzívnejšie pracujeme na hudbe a preto máme tento úžasný album so všetkými týmito super piesňami. Ale samozrejme aj začiatky keď sme všetci ešte boli malí a neistí majú svoju príťažlivosť. Ja považujem za najlepšie ten čas tesne predtým než sa to stane. To je to najlepšie.

Vydali ste album Hoodoo ktorý v tvojej rodnej krajine bol ocenený cenou Grammy. Bol si týmto ocenením prekvapený?

Áno, tak akosi nie, pretože sme na ňom veľmi dlho pracovali a vedeli sme, že pracujeme na niečom výnimočnom. Samozrejme, že nikdy nemôžeme vopred povedať či sa to ľuďom bude páčiť, ale jednoducho sme mali z toho dobrý pocit, pretože na tomto albume sú aj dve tri piesne na ktoré sa dá natočiť dobrý videoklip a tu vo Švajčiarsku to bola pieseň Hoodoo Woman. Album bol veľmi často prezentovaný v rádiu a tiež aj v televízii. Toto všetko viedlo k tomu. Navyše keď máš pieseň, ktorá je veľmi silná a nesie celý album je to prečo sme vyhrali Grammy. Aspoň si to myslím.

Coververzia od kapely Steppenwolf Born to be Wild je hymnou mnohých rockových a metalových kapiel. Podľa mňa je táto coververzia veľmi vydarená. Určite si počul coververzie tejto skladby od iných kapiel.

Túto pieseň sme často hrávali naživo a mali sme na ňu veľmi dobré reakcie. Potom som pozeral na internete a zistil som, že relatívne veľmi málo veľkých skupín nahralo túto pieseň. Myslím si, že jedna verzia je od skupiny Slayer, jedna od Brucea Springsteena, vlastne je málo skupín ktoré sa odhodlali túto pieseň nahrať. Možno, že to bol strach. Povedali si óóó veľká vec zo šesťdesiatych rokov Steppenwolf a tak. My sme premýšľali, prečo nie, dáme tejto piesni  niečo nové. Ja osobne nepoznám žiadnu verziu, ktorá by sa mi skutočne páčila samozrejme okrem originálu. Povedali sme si, odvážime sa? Sme dostatočne drzí na to? Ja som im odpovedal áno sme a spravme to. Nepoznám žiadnu verziu, ktorá je skutočne geniálna a tak sme do toho šli.

Ku albumu Hoodoo ste natočili aj videoklip. Bol si aj režisérom tohto videoklipu?

Nie Ja som to nebol. Teraz pracujeme na jednom videu s mladým režisérom na pieseň Too Hot. Bol som pri strihaní. Toto video som produkoval, bol som producentom, ale nerežíroval som ich.

Texty vašich predošlých albumov o zábave, ženách a poslucháč sa pri nich odreagoval od svojich každodenných starostí. Kde berieš celé roky inšpiráciu ktorú vkladáš do textov?

Celý život je inšpirácia ak niekto nejde so zavretými očami a ušami, ale vždy najprv skladáme dohromady slová a až potom na to hudbu. My nie sme ako Bob Dylan. Píšeme o obyčajných veciach zo života a používame na to slová a hudbu, ktorá sa dobre spieva. Napriek tomu chceme skladať piesne, ktoré sú originálne ako napríklad Hoodoo Woman, Long Sick Goes to Boom, Drive It In a ďalšie.

Na turné si kapely vyberáte Vy?

Ak k tomu môžeme niečo povedať tak áno. Často však má svoje predstavy aj organizátor, ale s týmto nemáme žiadny problém.

V osemdesiatich rokoch ste patrili ku tzv „štadiónovým hardrockovým kapelám“ a máte svoj tábor fanúšikov už celé desaťročia. V čom vidíš úspech vašej hudobnej dlhovekosti?

Ja môžem hovoriť len v mene originálnej formácie. My dodávame vždy len tú najlepšiu Švajčiarsku prácu a fanúšikovia to cítia. Hráme srdcom a z vášňou. Každý detail je dôležitý a naživo je Krokus vždy veľká sila. Hráme v Rock Aréne a to poteší rockové srdce!

Okrem hudby sa venuješ aj moderovaniu v rádiu. Akých ľudí si zvykneš volať do svojej relácie ako hostí?

Ja vždy hľadám. Teraz som si urobil pauzu keď Krokus ide naplno. Ale ja nie som len moderátor v rádiu, ale som známy aj z televízii, z polnočných show, rôznych vysielaní a tak. Pauzu som si urobil pred už rokom, pretože som sa chcel plne venovať Krokusu. Ale bežne do mojej relácie chodia normálni ľudia z hudby, politiky, umenia a športu ktorí chcú niečo povedať. Teda jednoducho zaujímaví ľudia.

Čomu všetkému sa ešte venuješ okrem muziky a moderovania?

Mojimi záujmami sú história, literatúra, maľovanie, architektúra, príroda a tiež ženy. Tieto oblasti sú veľmi zaujímavé, kde je možné mnoho sa naučiť. Je to dobré pre hudbu, vlastne jej to dáva krídla. Človek nemôže chodiť po svete so zatvorenými očami, človek musí skúšať. Vždy som bol zvedavý človek a vždy budem. Vlastne ma zaujíma všetko. Najradšej by som sa naučil každý jazyk, ale bohužiaľ to nejde. Tiež rád cestujem. Som všestranný človek.

Máš vôbec nejaký voľný čas? Ak áno ako ho zvykneš tráviť?

To málo voľného času čo mám a rád si ho doprajem venujem svojej dcére. Mal som vzťah, ale už nie sme spolu. Moja dcéra má deväť rokov a Ja jej venujem toľko času koľko sa len dá. Myslím si, že ako dospelí ľudia sa môžeme od detí mnoho naučiť. Tento svet nechápe ako veľmi je dôležitá výchova a podpora rodičov pre deti ak sa to robí správne. Keď našim deťom dáme dostatok lásky, objatí, času a zodpovednosti jedného dňa sa nám to vráti všetko späť. Preto svoj voľný čas ak náhodou nehrám tenis alebo futbal venujem dcére. Samozrejme je to aj namáhavé, pretože deti musíme veľmi dobre sprevádzať životom. Je to obrovská úloha, je to ťažšie ako viesť skupinu. Ja som sa stal otcom až v päťdesiatke, ale som veľmi rád, že som to neprepásol. Mať dieťa je obrovská inšpirácia a veľká šanca.

Na tvojej stránke som čítal, že podporuješ hnutie Greenpeace. Môžeš aj o tejto aktivite niečo povedať?

Áno, myslím si, že každý z nás musí hľadieť aj do budúcnosti a na to aby tento svet prežil. Samozrejme, že nemusíme upadnúť do nejakej hystérie. Ja tiež nie som nejaký zelený typ, ale v určitých situáciách musíme pomôcť, aby to všetko išlo tou správnou cestou. Napríklad pri ochrane zvierat keď sa bez príčiny zabíjajú veľryby či delfíny, alebo najnovšie pri morskej katastrofe v Mexickom zálive a existuje mnoho ďalších vecí. Nie pre nás, ale možno pre naše deti je dôležité, aby táto planéta prežila ďalších sto alebo tisíc rokov. Preto ak môžem pomôcť tak pomôžem. Pomáham tiež aj ženám, ktoré sú samé, pretože sú muži, ktorí sa k nim zle chovajú. Musíme pomáhať slabším, podporovať ich a trochu toho môjho šťastia čo mám dať ďalej. Pre mňa je to samozrejmosť.

Na záver: Ďakujem ti za rozhovor pre Slovenských čitateľov. Aj na Slovensku máte veľa fanúšikov, ktorý si vás zamilovali v osemdesiatich rokoch. V tej dobe si vaše albumy obstarávali dosť ťažko, ale ku vašej hudbe sa aj keď tŕnistou cestou dostali. Čo by si im chcel na záver odkázať?

Dovidenia na našich koncertoch.

pridané: 12.06.2010

Pridal: Michal Roháč

Preklad: Eva Roháčová