Cesty kapely Nightwish a fínskej dievčenskej kapely Indica sa za posledné 3 roky stretli niekoľkokrát. Indica hrala na dvoch turné s Nightwish a speváčka kapely, Jonsu, spievala jeden z ich singlov “Erämaan Viimeinen“. Teraz máte možnosť prečítať si tento zaujímavý rozhovor, v ktorom Jonsu odhaľuje tajomstvo ich úspechu.

Hráte v podstate od roku 2001, ale až teraz ste stali známymi aj mimo Fínska. Mohla by si nám trochu predstaviť svoju kapelu. Ako a kedy ste založili kapelu Indica?

Začali sme v roku 2001 s basgitaristkou Heini. Keď sme boli ešte tínedžerky, hrali sme spoločne v detskom sláčikovom orchestri. Ak si dobre pamätám, bolo to práve v roku 2001, keď sme dali celú päťku dokopy, myslím všetkých päť dievčat. Ale na druhej strane ostatné dievčatá ešte hrali v iných kapelách. Tak sme sa ich opýtali, či by sa k nám nepridali.

Mohla by si sa pokúsiť priblížiť nám hudbu, ktorú hráte?

Povedala by som, že toto je vždy veľmi ťažká otázka. Niektorí ľudia hovoria, že naša hudba je zasnená a opis, ktorý sa stal asi najznámejším je mystická a romantická. Ja si osobne myslím, že je to hudba plná nádeje, emócií a niekedy tak trochu pripomína soundtrack k filmu.

Ja z nej cítim melanchóliu, ktorá je veľmi typická pre fínsku hudbu. Čo si o tom myslíš? Je to pravda?

Áno! Je to možno kvôli tomu, že sme ponurá, malá krajina s dlhými zimami. Ale dnes, mimochodom, necítim žiadnu melanchóliu, pretože dnes tu vo Fínsku máme najdlhší deň. A slnko dnes nezapadne vôbec. Vieš, vo Fínsku je veľmi pochmúrne, a preto môžu ľudia ľahšie upadnúť do depresie ako v iných krajinách. Myslím si, že hudba je najlepším spôsobom ako cítiť a hoci melódia môže byť trošku smutná, ja som nikdy necítila smútok z hudby.

Aké sú vaše hudobné začiatky a základy?

Všetky sme hrávali klasickú hudbu. Ja som začala hrať na husle, keď som mala štyri roky. Taktiež som hrala na klavír asi od šiestich a v podstate až do trinástich som sa intenzívne venovala klasickej hudbe. Milujem klasickú hudbu, milujem Chopina, Mozarta a Sibelius je pravdepodobne môj najobľúbenejší hudobný skladateľ.

Predpokladala som, že povieš jeho meno.

Áno, samozrejme práve on je jeden z mojich najobľúbenejších. No a okrem toho počúvam kapely ako Pink Floyd alebo Cranberries a veľa hudobných skladateľov, ktorí robia filmovú hudbu. Ennio Morricone a Angelo Badalamenti sú moji obľúbení skladatelia, ktorí píšu hudbu k filmom.

Kto ťa inšpiroval k tomu, aby si začala robiť hudbu? Máš nejaké, nazvime ich, „vzory“?

Ale áno! Môj najväčší vzor bol Mozart. Spomínam si, že už ako sedem ročný bol vynikajúcim skladateľom. Keď som bola malá, tak práve on bol mojím najväčším vzorom.

Čo vlastne znamená slovo “Indica“. Samozrejme mám na mysli názov vašej kapely.

Je to farba. Mnoho ľudí si myslelo, že to má niečo spoločné s kanabisom alebo že fajčíme trávu (smiech). Nie. S tým to nemá nič spoločné. Vlastne zajtra hráme koncert a budeme spievať o našom mene. Museli sme našu kapelu nejako pomenovať a tento prišiel z oblohy, ktorá bolo indigovo modrá (indigo blue). A meno tej farby je indigová. Tak sme to trochu pozmenili, pretože vo Fínsku už bola kapela, ktorá sa volala Indigo Blue. No a takto vznikol názov Indica.

Čo si myslíš, prečo to, že ste sa stali známe aj mimo Fínska, trvalo tak dlho? Prečo to prišlo až tak neskoro?

Hlavný dôvod bol podľa mňa ten, že sme vydávali albumy len vo Fínsku. Tým pádom nebol žiadny dôvod ísť s tým von, pretože by tomu aj tak nikto nerozumel.

Váš najnovší album produkoval Tuomas Holopainen z kapely Nightwish. Môžeš nám porozprávať ako a kedy ste sa stretli? Ako k tomu došlo?

Prvý krát som ho stretla po jednom koncerte v Helsinkách, v klube Tavastia. Opýtal sa ma, či by som nemohla zaspievať jednu z jeho piesní. Skladba sa volala “Erämaan Viimeinen“. Potom mi ponúkol, či by sme sa nechceli pridať k ich škandinávskemu turné a neskôr vlastne aj k časti európskemu turné. A ja som samozrejme bola nadšená.

Takže spolu ste hrali niekoľko týždňov. Nightwish zvykne hrávať pred obrovským publikom. Mohla by si to považovať za inšpiráciu pre teba a tvoju kapelu?

Neviem. Samozrejme to bola pre nás skvelá príležitosť byť schopní hrať a vidieť tak veľa ľudí pokope, pretože na ich koncerty chodieva okolo 5 000 ľudí, ale môžem povedať, že niekedy je malom klube väčšia intimita. Je to intímnejšie a osobnejšie. Ale musím uznať, že to bolo veľmi vzrušujúce a rovnako to pre nás bola obrovská skúsenosť.

25. júna vyšiel váš prvý album aj v ostatnej Európe, nie len vo Fínsku. Aký je to pre vás pocit?

Je to mimoriadne vzrušujúce a som veľmi šťastná! Je to pre nás príležitosť stretnúť nových ľudí a zažiť nové dobrodružstvá. Album už vyšiel vo Fínsku pred pár týždňami, ale je skutočne zaujímavé sledovať reakcie publika a ľudí.

Názov vášho albumu je “A Way Away“ („Cesta preč“). Je to veľmi zaujímavý názov, ale skús vysvetliť, čo presne ste týmto názvom chceli povedať? Aký to má význam konkrétne pre teba?

Hľadali sme najlepší názov pre náš album, pretože niektorí ľudia uprednostňovali predchádzajúci názov album, ten bol “Early Eden“. Ale “A Way Away“ bol dokonalý názov pre tento album, pretože je celý o slobode, o úteku z väzenia a niekedy aj o úniku z mysle. Celý album je o malých príbehoch, ktoré sa končia podivnými, záhadnými alebo aj zložitými situáciami.

Poďme trošku do detailov. Mohla by si bližšie predstaviť tento album, symboly, texty, odkazy a podobné veci?

Nerada opisujem symboly a texty, pretože by som chcela, aby ich ľudia našli sami. Texty, symboly a myšlienky sú súčasťou celého obrazu. Ľudia majú svoje vlastné skúsenosti, príbehy a dobrodružstvá. Je veľmi náročné vysvetliť to slovami. Je to celé o voľnosti, o slobode a myslím si, že hudba je ten najlepší spôsob ako cítiť voľnosť.

Je veľký rozdiel medzi písaním textov vo fínčine a v angličtine?

Áno, to teda je. Bola to pre mňa veľká výzva, pretože som chcela zachovať rovnakú náladu a v angličtine je to veľký rozdiel. Celý rytmus jazyka je úplne odlišný a zabralo to veľa času, ale s výsledkom som skutočne veľmi spokojná. Ale áno, je to veľký rozdiel písať vo fínčine a v angličtine.

Aký je to pocit podpísať zmluvu s takým obrovským a úspešným vydavateľstvom, akým Nuclear Blast bezpochybne je?

Najprv sme nahrali album a až potom sme začali jednať s vydavateľstvami a Nuclear Blast bolo...no, keď sme sa s ľuďmi z vydavateľstva po prvý krát stretli, hneď od začiatku bolo jasné, čo chcú robiť, myslím tú zmluvu. Videla som skutočné nadšenie pre hudbu. Myslím, že v dnešnej dobe je skutočne veľmi zriedkavé vidieť vydavateľstvo, ktoré naozaj pracuje kvôli láske k hudbe a nie pre peniaze. V pozadí celej spoločnosti panuje toto nadšenie. Samozrejme je to aj obrovské a úspešné vydavateľstvo. Náš album ich zaujal a nám ako kapele dali veľmi veľa.

Plánujete koncertovať a dostať tak svoju hudbu aj do zvyšku Európy? Možno dokonca aj na Slovensko?

Rozhodne v to dúfam. Už sme potvrdili niekoľko dátumov pre Nemecko, takže už viem, že európske turné sa pôjde v októbri a naozaj dúfam, že zahrnieme aj Slovensko. Som si istá, že počas leta budú známe už všetky dátumy. Urobím všetko preto, aby sme k vám zavítali.

A nakoniec. Aké sú vaše plány do budúcna? Aké sú vaše sny a čo by ste ešte chceli dosiahnuť v budúcnosti?

V budúcnosti? No, samozrejme by sme radi naďalej tvorili takú skvelú hudbu ako zatiaľ a cestovať, koncertovať po celom svete. Viem ti povedať, čo bude budúci týždeň, ale až tak dopredu neplánujem.

Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a rovnako aj za tvoj čas a prajem vám hlavne veľa šťastia vo vašej budúcej kariére!

Aj ja ďakujem veľmi pekne a dúfam, že sa uvidíme na Slovensku!

pridané: 10.07.2010

Pridal: Dominika Nováková