Helloween. Kapela, ktorá položila základný kameň speed metalu a ovplyvnila množstvo súčasných melodických metalových kapiel. Cez mnohé otrasy, vzostupy a pády patria stále medzi kapely, ktoré si vybudovali za svoje pôsobenie status kultu. Ich hudba vždy niesla punc kvality a to potvrdzuje aj ich novinka 7 Sinners a tak o Albume, ale aj mnohých iných veciach už viac povie jeden zo zakladajúcich členov, gitarista Michael Weikath.

Helloween je na  scéne už  vyše 25 rokov. Spomínaš si ale na svoju úplne prvú kapelu v ktorej si hral?

Áno, určite. Svoj prvý koncert som mal v roku 1978 zo skupinou ktorá sa volala Powerfool. Dobre sa pamätám na tieto časy, triasli sa nám nohy, ale všetko ostatné bolo fajn. O osem rokov neskôr bol členom našej skupiny nakrátko aj Kai Hansen, ale bolo to len krátky čas, asi tak dva týždne, lebo Kai si chcel založiť vlastnú skupinu.

Keď si kapelu zakladal mal si vtedy vôbec tušenie, že spolu s kapelou si založil aj v tej dobe nový hudobný žáner?

Áno, to sme chceli dosiahnuť, pretože vtedy bolo mnoho skupín. Vtedy sme boli neznáma skupina a bolo pre nás priam nemožné získať kontrakt na platňu. Preto sme začali premýšľať čo musíme urobiť inak ako tí ostatní, aby sme dostali zmluvu. Všetky tie vydavateľstvá, ktoré sú dnes vtedy neboli, boli iba americké vydavateľstvá a len dve nemecké. Preto sme museli urobiť niečo extrémne a nezvyčajné. Hrávali sme zo začiatku len v malých kluboch, ale chceli sme to robiť tak, aby ľuďom keď odchádzali, naša hudba a naše koncerty neschádzali z mysle. Chceli sme pracovať na extrémnych veciach, ktoré by sa dobre vynímali aj vo väčších kluboch a štadiónoch. A tak sa to pomaly začalo vyvíjať.  Samozrejme, že sme chceli byť lepší, komplikovanejší a žiadanejší ako iní.

Svojou muzikou ste ovplyvnili mnoho dnešných hudobníkov a nie je snáď jednej melodicko metalovej kapely, ktorá by Vás nemenovala ako svoj vzor. Vypočuješ si aj kapely, ktoré sa na scéne objavili za posledné roky, alebo si takpovediac „zo starej školy“?

Áno, ale problémom je, že doteraz som si vypočul len asi 3 alebo 4 skupiny tohto zamerania a nemôžem teraz povedať, či sme boli ich vzory. Nemôžem to teraz sledovať, ale je pre nás cťou, že si nás vybrali za vzory. Jedna časť z nás sa narodila v šesťdesiatych rokoch a v tom čase sme počúvali hlavne rádio a veci ako The Beatless, Elvis Presley a všetko čo sa vtedy vysielalo. Toto všetko nás hudobne ovplyvnilo. Každý by mal tieto vplyvy vnímať a učiť sa z nich ak chce byť tak dobrý ako my. Je potrebné počúvať starých hudobníkov, avšak stretli sme aj takých ktorí ich nepoznajú. Nepoznajú napríklad Michaela Schenkera alebo ZZ Top a preto sa nemôžu od nich nič naučiť. Ak nás len napodobujú, tak robia len to čo my a nemôžu hudobne rásť. Je to určite fajn a teší ma to, ale dôležité je aby kvalita muziky, alebo piesní pretrvala aj do ďalších generácií a stali sa dobrými rockovými hudobníkmi. Sú možno aj lepší od nás a omnoho extrémnejší, ale stavajú len na starších veciach, a tak je to dobre. Ide predsa o históriu rockovej muziky. Preto ma teší ak nás mnohí nasledujú, ale len ak svoje veci robia dobre.

V kapele bolo za tie roky niekoľko personálnych zmien. Nebudem tu riešiť veci všeobecne známe a stokrát písané, ale opýtam sa ťa, ktoré obdobie považuješ za najlepšie aj po ľudskej stránke, ale aj po stránke komerčného úspechu?

Boli to vystúpenia v Donningtone a v Nürnbergu, na oba koncerty prišlo cez 100 000 fanúšikov, pretože v tom čase sme boli veľmi populárny. Samozrejme, že počas tých rokov bolo mnoho vecí, ktoré boli úžasné. Napríklad si spomínam na koncert v Indonézii, na ktorý prišlo cez 43 000 ľudí, pričom štadión mal kapacitu len 20 000. Teda väčšina z nich nemala žiadne vstupenky a chceli za každú cenu vidieť náš koncert a nie je to tak dávno. Potom si spomínam aj na prvý koncert v Japonsku, alebo prvý koncert v Brazílii. Je to určite krásne, ale škoda tých zlých vecí, ktoré sa stali počas tých rokov, ako napríklad ak sa musíš rozísť s nejakým  členom , alebo zomrie a ty musíš ísť ďalej. Vtedy sa každý koncert stane priam nočnou morou a tieto situácie sú strašné. Ak to vezmem od základov, tak starý Helloween bol fajn a mohli sme tak aj ďalej pracovať, ale bolo tam priveľa osobných problémov, nezrovnalostí, všetok ten tlak spojený zo slávou a neťahali sme za jeden povraz. Musím však povedať, že za celú tú dobu to bolo fajn. Dnes som spokojný a všetko je v poriadku. Po hudobnej stránke pracujeme na nových projektoch a sme šťastný.

Album 7 Sinners vychádza 31. Októbra. Bol to zámer vydať album na sviatok Halloween?

Ako vždy. Bol to nápad nášho vydavateľstva, pretože je to naše nové vydavateľstvo. Povedali „ Hej čo keby sme nový album vydali na sviatok Halloween? Čo na to poviete! “ J Bolo to už štvrtý alebo piaty krát a odpoveďou bolo „super“ J. Vlastne je to lepšie vydať album k nejakému určitému termínu ako napríklad Halloween, pretože to k nám tak nejako sedí a aj lepšie to znie. Je to v poriadku.

Je známe ako sa tento sviatok oslavuje v Amerike. U nás je zvykom v tomto období chodiť na hroby svojim príbuzným a zapaľovať im sviečky. Aké sú zvyky u Vás?

Tento sviatok sa z Ameriky tak nejako rozšíril po svete, napríklad v Japonsku tiež oslavujú Halloween, nie oficiálne, ale je to tam. Podobne je to aj u nás.

Na albume sa nachádza 13 skladieb. Mohol by si čitateľom priblížiť nový album a povedať niečo viac ku jeho skladbám?

Ak by som sa rozhovoril o každej piesni tak by sme tu mohli byť dlhú dobu. Preto iba stručne. Nahovorili sme text ako intro pre poslednú skladbu Far In The Future. Ďalšia pieseň je niečo ako pokračovanie staršej piesne Perfect Gentleman. Je to pieseň Who is Mr. Madman? A napísal ju náš gitarista Sascha. Pieseň Long Live The King  bola venovaná Diovi, ale pôvodne bola myslená ako pieseň, v ktorej mu prajeme veľa zdravia, ale bohužiaľ sme museli posunúť vydanie albumu a keď už bol konečne hotový bol už mŕtvy. You Stupid Mankind napísal Sascha a ide v nej o mimozemšťanov, či nás prídu navštíviť a už tu ostanú, alebo utečú a vrátia sa až po 10 000 rokoch keď už budeme civilizovanejší J. The Sage, The Fool, The Sinner som napísal Ja a ide v nej o to, že človek nikdy nevie, či je múdry alebo je idiot. Čokoľvek, čo človek robí, alebo čo má v hlave, alebo čo vykoná vo svojom živote, nikdy nevie či sa chová ako idiot alebo múdry človek. Môžeme spadnúť do rôznych životných situácií a nedá sa to predvídať.

Na turné ste si vybrali kapelu Stratovarius, predpokladám, že všade kde budete hrať bude ešte niektorá z lokálnych kapiel. Zvyknete si ako kapela pozrieť aj vystúpenia týchto kapiel?

Áno samozrejme. Sme skoro vždy, alebo často pred vystúpením tam a samozrejme, že pri tom počujeme aj čo sa odohráva na pódiu, pretože si musíme pripraviť aparatúru, zohrať sa a ak nie sme príliš ďaleko v nejakom hoteli, tak si ich určite pozrieme. Dúfam, že potom bude aj čas sa trochu viac spoznať, pretože pri Stratovariuse, ktorí už dlho hrajú budeme mať možnosť porozprávať si aj nejaké zaujímavé historky. Bohužiaľ sme nemali nikdy v minulosti príležitosť si čokoľvek povedať, pretože sme vždy mali veľa práce a oni takisto.

 Niekoľko krát ste už zavítali aj na Slovensko. Aký dojem máš z našej krajiny?

Je to úplne iná krajina ako Čechy, tiež aj z pohľadu čo sa týka architektúry a je zaujímavé hľadieť na akú stranu sa bude všetko vyvíjať. Je tu veľa rôznych názorov a nie je to jednoduchá téma, pretože tieto rozdelené krajiny získavajú vlastnú identitu. Je pekné, že sa všetko udialo v mieri a všetci sa nepostrieľali. Hľadali ste cestu ako nájsť vlastnú identitu.

Na turné sa stretávate so svojimi fanúšikmi. Máš pre nich niečo čo by si im rád odkázal?

Takže po prvé, veľmi pekne ďakujem, že sa neuvidíme po prvý krát. Chceme, aby počasie nebolo príliš studené, pretože potom môžeme aj niekde trochu postáť. Dúfame, že dodržíme náš časový rozvrh a budeme môcť rozdať zopár autogramov. Ak bude zima tak potom nemôžeme nič robiť, pretože si musíme dávať pozor na zdravie. Ľudia nás musia pochopiť, že potom budeme hneď utekať preč, aby sa nikto z nás nenachladil a nikto nenakazil nášho speváka, pretože ak nám čo i len jeden koncert vypadne platíme veľmi vysokú pokutu. Samozrejme, že to zaplatí naša poisťovňa, ale pre nás je to skutočne nepríjemné a toto všetko nikto z fanúšikov nechce vedieť. Ale dúfame, že budeme mať aj kontakt s našimi fanúšikmi.

pridané: 01.11.2010

Pridal: Michal Roháč

Preklad: Eva Roháčová