Kapela Fair Warning je považovaná za jedných z velikánov hardrockovej scény v Európe. Prednedávnom vydali mimoriadne zaujímavý koncertný album a DVD Talking Ain´t Enough a tak moje pozvanie na rozhovor prijal jeden zo zakladajúcich členov, basgitarista Ule W.Ritgen.

Keďže vydávate koncertný album a DVD budú moje otázky hlavne smerované ku novinke, ale na začiatok by som sa rád opýtal aj na minulosť kapely. Ešte predtým ako si založil Fair Warning si hral v kapele Zeno. Ako spomínaš na obdobie v tejto kapele?

Bolo to super. Zeno Roth a ja sme začali spolu hrať keď nám bolo 15 a od tej doby sme sa venovali hudbe. Spolu s Ulim John Roth-om sme hrali spolu v skupine Electric Sun a neskôr sme spolu založili skupinu Zeno. Bola to vynikajúca spolupráca, ale jedného dňa už nechcel hrať ďalej. Bolo to fajn. Dodnes si rád vypočujem prvý album tejto skupiny a na tieto časy mám krásne spomienky.

V koľkých rokoch si mal svoj prvý kontakt s muzikou a ktorí muzikanti ťa fascinovali k tomu, že si siahol po basgitare?

Mal som asi 12 rokov keď som začal hrať. Moji rodičia s tým nesúhlasili, pretože som mal zlé výsledky v škole. Moju prvú gitaru som si kúpil keď ma moji rodičia poslali na jazykový kurz do Anglicka. Dali mi peniaze, aby som si tam niečo kúpil, ale Ja som si ich ušetril a kúpil si svoju prvú gitaru. Prvý muzikant, ktorý ma úplne zrazil na kolená bol Jimmi Hendrix. Úplne ma to fascinovalo. Práve on vo mne prebudil myšlienku, aby som hral.

Predpokladám, že v tej dobe si len sníval sen o tom, že raz budeš mať svoju kapelu ktorá bude mať celosvetový úspech. Čo by si dnes robil keby si nebol hudobníkom?

Dobrá otázka J. Neviem, možno by som bol maliarom, tiež ma to vždy fascinovalo. Zaujímali ma mnohé veci. Popri tom som ukončil školu a počas celej doby som hral hudbu. Potom som vyštudoval filozofiu, ale mojou srdcovou záležitosťou stále ostala hudba, pretože v nej môžem ukázať svoju kreativitu, skladať piesne, čo je pre mňa fascinujúce, ale tiež veľmi namáhavé. Nikdy som však neľutoval.

Kapela v roku 2000 vydala album Four a potom sa na šesť rokov odmlčala. Mali ste v kapele nejaké problémy, alebo ste len potrebovali dlhšiu prestávku?

Vlastne sme mali iba pauzu. Po celý čas sme ostali v kontakte, spoločne sme chodili na dovolenky atď. Naše priateľstvo sa nenarušilo. Potom sme začali od znova.

Nechajme históriu a prejdime ku koncertnému albumu ktorý práve vychádza. Materiál na tento album bol nahrávaný na vypredaných koncertoch v Japonsku na vašom turné ku albumu Aura. Nahrávali ste aj v iných krajinách na turné?

Nie. Samozrejme, že sme hrali aj v iných krajinách, ale záznam bol robený len na živých vystúpeniach v Japonsku, čo bola požiadavka nášho vydavateľstva. Bol to záznam z dvoch vystúpení, ale iba v Japonsku.

Pri výbere skladieb na vystúpenie vsadíte na osvedčené známe skladby, alebo si dáte záležať na tom aby z každého albumu boli vybraté skladby?

Vždy je to taká zmes. Chceme tam aj nové aj staré piesne. Ak niekto tak dlho vystupuje, tak vie, že fanúšikovia chcú počuť určité piesne. Preto sa vždy snažíme spraviť zaujímavú zmes medzi novým a starým. 

Pripravujete pre japonských fanúšikov aj bonusový materiál navyše?

Áno. Napríklad keď sme v Japonsku tak vždy hráme pieseň Sukiyaki. To bude aj ako bonusový materiál a tiež ďalšie špeciality.

Mnoho kapiel nedá dopustiť na fanúšikov v Japonsku. Navštívili ste v rámci turné mnoho štátov. Do ktorej krajiny sa v rámci turné radi vraciate a kde by ste ešte radi hrali?

Vlastne vo všetkých krajinách kde sme hrali sme vždy mali vynikajúce reakcie a to sme už hrali v rôznych krajinách. Ale ak sa ma to takto pýtaš, tak by som sa vrátil najradšej do každej jednej J. Krajina v ktorej som ešte nikdy so skupinou Fair Warning nehral je USA. Tam by som si veľmi rád zahral, ale táto krajina je tak veľká, že tam môžeme hrať mesiace a aj tak by sme hrali len v malej časti. 

A čo Slovensko?

Samozrejme!!! Je jasné, že ak budeme mať možnosť, tak veľmi radi. Moji priatelia, ktorí tam už hrali tak hovoria, že máte úžasné publikum. 

Ktoré skladby považuješ za vaše najvydarenejšie a ktoré by si z odstupom času aj trochu pozmenil?

Príde na to. Tie najúspešnejšie sú Save me alebo Burning Heart, Angels of Heaven, to sú tie, ktoré majú označenie klasika, alebo ešte balada Long Gone. Najradšej by som všetky piesne zmenil, pretože keď album nahrávame tak nás to teší, ale potom keď už tie piesne hráme, niekedy by sme ich najradšej trochu pozmenili. Keď sme na turné a niekedy chceme malú zmenu tak z nich niekedy spravíme medley.

Talking Ain´t Enough je skvelý koncertný album a tak ako mňa poteší aj mnoho fanúšikov melodickej rockovej muziky. Na záver sa ťa ešte opýtam kedy plánujete vydať nasledovníka albumu Aura?

To ešte neviem. Možno začneme na budúci rok, ale teraz to ešte neviem povedať. Na novom DVD máme okolo 30 piesní a dosť dlho to trvalo kým sme ich všetky zmixovali a upravili videá. Preto si možno spravíme malú prestávku. Keď niekto skladá jeden album za druhým tak sa mu môže stať, že bude mať pocit prázdnoty. Naše albumy naproti tomu majú svoj vlastný štýl, každý z nich má svoje rôzne tváre, pretože si vždy urobíme malú pauzu.