Asi neexistuje metalista, ktorý by nepoznal metalovú kráľovnú z Nemecka, DORO. To, že je úžasná speváčka som vedela aj predtým, ale počas nášho rozhovoru som mala možnosť zistiť aj to, že je mimoriadne milý a príjemný človek. Doro si pre nás,  aj v tomto nabitom období, našla čas a porozprávala nám niečo o najnovšom DVD “25 Years in Rock“ rovnako ako aj o tom, ako sa po takom dlhom čase cíti. Okrem iného sa dozviete aj zopár informácií a pripravovanom albume a mnoho ďalších zaujímavých vecí.

V hudobnom priemysle si už veľmi dlhý čas, viac 25 rokov. Ako sa cítiš po toľkých rokoch? Aký je to pocit byť súčasťou hudobného diania takú dlhú dobu?

Vôbec mi nepripadá, že by to bolo už tak dlho, už 25-26 rokov. Išlo to veľmi rýchlo, pretože to vždy bolo veľmi vzrušujúce a skvelé. Je to skvelé aj vďaka mojim fanúšikom, ktorí ma vždy podporovali. Tie roky boli proste fantastické a ani nemôžem uveriť, že prešlo už tak veľa času. Chcela by som v tom samozrejme pokračovať ešte ďalších 25 rokov, ale bolo to neuveriteľné. Prišlo samozrejme aj veľa ťažkých chvíľ, ale keď vidím spokojných fanúšikov, tak je všetko v najlepšom poriadku.

Čo pre teba osobne znamená byť súčasťou hudby a čo vlastne pre teba hudba  predstavuje?

Do hudby som sa zamilovala už asi v 3 rokoch. Nebol to síce metal, pretože v tej dobe ešte žiadny metal neexistoval, ale keď som počula pieseň “Lucille“, ktorú naspieval Little Richard, tak som sa v podstate stala závislá na hudbe. Vždy som sa chcela stať speváčkou a už v 15 som mala prvú kapelu. Jednoducho milujem hudbu viac než čokoľvek iné. Je to ako droga. Mám pocit, že hudba bola vždy mojou drogou. Hudba je pre mňa obrovská vášeň. Samozrejme, že mám rada kopec vecí a mám veľa iných záľub, ale hudba je nad tým všetkým.

Je to skutočne vidieť, že miluješ hudbu, pri každom tvojom vystúpení.

Je to skvelé byť súčasťou metalovej kapely. Byť pri tom a sledovať ako to rastie a naberá na sile. Je to fantastické. Každým rokov to bolo väčšie a dôležitejšie. Zo začiatku som vlastne ani nevedela, že budem robiť takúto hudbu. Ale proste prišla taká ponuka a ja som povedala: „Samozrejme! Jasné!“ Bolo to okolo roku 1980, keď som mala prvú kapelu. A v roku 1983 sme vydali prvú nahrávku. Až potom sa to stalo profesionálnejším.

V podstate by sme mohli aj trošku sumarizovať. 25 rokov je, samozrejme, dlhá doba pre kohokoľvek, ale čo považuješ za najdôležitejšiu udalosť, ktorá sa stala počas týchto rokov, či už v rámci hudby alebo aj tvojho osobného života?

No, asi by som vedela vymenovať viaceré veci, ale predsa len sa mi zdá, že mimoriadne dôležitý bol pre mňa Monsters of Rock Festival v Donington Park v roku 1986. Bol to taký prvý obrovský festival a neuveriteľný zážitok. Bolo tam okolo 20 tisíc ľudí a headlinermi tam boli Ozzy Osbourne, Scorpions, Bon Jovi, Def Leppard. A bol to pre mňa určitý zlomový bod, pretože tú show sledovali všetci, ľudia z nahrávacích spoločností alebo aj novinári a pár týždňov na to sme sa pridali na turné k Judas Priest a to bolo úžasné. Boli sme súčasťou toho celého diania, a preto je pre mňa práve tento festival taký pamätný a navyše to bolo aj fantastická skúsenosť. Potom sme, v roku 1987, boli na turné s Ronnie James Diom a to bolo nezabudnuteľné. S Ronniem sme mali potom ešte jedno turné v roku 2000 v Amerike a to bol ako návrat metalu, cítili sme ako keby sa metal opäť konečne vrátil naspäť. A potom bolo pre mňa veľmi dôležité, že som mala tú možnosť pracovať s toľkými úžasnými ľuďmi ako Gene Simmons na jednej nahrávke v roku 1990 a vtedy sa mi aj splnil sen, pretože som obrovský fanúšik kapely KISS. Samozrejme nemôžem zabudnúť ani na všetkých ľudí, ktorí mi pomáhali v štúdiu a pracovali so mnou každý deň ako napríklad Lemmy Kilmister z kapely Motörhead, s ktorým mimochodom pôjdeme na turné už teraz v decembri. To všetko sú pre mňa aj osobné úspechy.

Ktorý album, z celej diskografie, považuješ za najlepší, najdôležitejší a najúspešnejší a prečo?

Myslím, že ich milujem všetky. Sú ako moje deti. Milujem ich všetky z rôznych dôvodov, ale povedala by som, že najdôležitejší album bol pravdepodobne “Triumph and Agony“. Tento album obsahuje úžasné skladby, má fantastický obal a bol to jednoducho ten správny rok 1987. Ale podľa mňa sú na všetkých albumoch skvelé skladby a ja ich milujem všetky. Tiež mám veľmi rada live album “Doro Live“ z roku 1993. No a samozrejme môj posledný album “Fear No Evil“, ten zbožňujem.

Práve v týchto dňoch vychádza DVD “25 Years in Rock“. Si spokojná s materiálom, ktorý sa na ňom nachádza?

Áno, áno. Som super šťastná! Pracovali sme na tom takmer rok. Začali už v januári a bolo na tom veľa roboty, strihanie, mixovanie a tak ďalej, ale myslím, že to vyšlo úžasne. Show vyzerá fantasticky spolu so všetkými tými skvelými hosťami. Je to ako sen, že všetci tí umelci tam mohli byť v ten jeden deň. Prišiel Rudolf Schenker, Klaus Meine, Bobby "Blitz" Ellsworth tam tiež bol, rovnako ako všetky „metalové dámy“ ako Tarja Turunen, ktorá tiež so mnou naspievala duet na poslednom albume. Jednoducho to bolo nezabudnuteľné, keď nakoniec všetci prišli na pódium a spoločne sme spievali skladbu “All We Are“. Súčasťou DVDčka je aj dokument, ktorý má asi hodinu a pol a to je úžasná vec. Ďalej sú tam aj nejaké veci z iných tohto a minuloročných highlightov, ako zábery z Wackenu alebo z festivalu Metal Female Voices. Celé to má asi 8 alebo 9 hodín a je to v krásnom obale.

Ako si už aj sama spomínala, je tam veľa skvelých hudobníkov a tvojich priateľov, ale ako si vyberala ľudí, ktorí by sa na tom mali zúčastniť? Muselo to byť náročné.

Viac menej som to urobila podľa toho, kto so mnou spolupracoval v minulosti alebo s kým sme boli na turné, s kým sme odohrali veľa festivalov a som veľmi rada, že sa toho zúčastnili. A napríklad Sabinu Classen z Holy Moses poznám už od začiatku osemdesiatych rokov rovnako ako dievčatá z Girlschool. Všetci, ktorí tak boli majú pre mňa osobitý význam z minulosti. Už by to bolo asi veľmi náročné znovu zoskupiť týchto ľudí na jedno pódium. Samozrejme som volala ešte aj ďalších ľudí, ale tí boli buď na turné alebo nemohli prísť. Veľa z hostí mi aj gratulovalo, či už v deň koncertu alebo aj skôr a napríklad Lemmy mi nahral špeciálne video, ale aj ostatní mi cez kameru priali všetko najlepšie. Nádhera!

Pred pár rokmi si už vydala podobné DVD “20 Years - A Warrior Soul“. Čím sa od neho odlišuje toto najnovšie?

Rozhodne sa odlišuje vizuálne, pretože to tam naozaj vyzeralo ako nemecké Madison Square Garden. Hala bola obrovská a celé produkcia bola oveľa väčšia. Samozrejme tu boli iní hostia ako na “20 Years – A Warrior Soul“, aj setlist bol odlišný. Snažili sme sa to urobiť ešte krajšie, hoci mám strašne rada aj koncert k 20.výročiu. Teraz je tam aj bonusové DVD a live CD, to pred tým nebolo. Je to niečo veľmi špeciálne a kompletne odlišné ako “20 Years – A Warrior Soul“.

“Fear No Evil“ je tvoj posledný album, ktorý vyšiel v roku 2009. Pripravuješ už aj nejaký nový materiál?

Áno, už máme rozpracované nejaké nápady, ale teraz je najdôležitejšie nové DVD, potom sme ešte do konca roka na turné a po novom roku by sme mali ísť do štúdia. Máme zopár zaujímavých myšlienok, ale ešte žiadny názov. Ale až budúci rok sa na to zameriame. Teraz máme ešte koncerty, ale budeme s mojimi priateľmi písať nové skladby a dúfam, že to bude hotové do konca roku 2011.

Mám na teba jednu špeciálnu otázku. Máš ešte nejaký sen, ktorý by si chcela v budúcnosti naplniť?

Mám. Chcela by som ísť hrať do všetkých krajín, v ktorých sme ešte zatiaľ nehrali. Do miest, kde sú na to politické alebo náboženské dôvody. To by som chcela, urobiť tam fanúšikov šťastných. Stále chcem robiť perfektné show. Chcem aby fanúšikovia boli s nami a ak by to pokračovalo tak ako posledných 25 rokov, tak by to bolo skvelé. Chceli by sme pretlačiť metal aj do krajín, kde nie je až taký bežný ako napríklad Čína či Japonsko, odkiaľ sme sa mimochodom práve vrátili. Čo ale chcem udržať je to, aby žiadne dva moje koncerty neboli rovnaké. Vždy je najdôležitejší ten koncert, ktorý je predo mnou, bez ohľadu na to, či je to malý klub alebo veľký festival. Toto sú moje sny.

Rok 2010 sa pomaly, ale isto, blíži k svojmu koncu. Ktoré udalosti, ktoré sa stali počas tohto roka, boli pre teba najšťastnejšie a ktoré, na druhej strane, považuješ za najsmutnejšie?

Najsmutnejšie udalosti tohto roka boli určite úmrtia Ronnieho Jamesa Dio a Petra Steela. To bolo neuveriteľné a určite najsmutnejšie dni tohto roka. Ja si osobne myslím, že práve oni dvaja patrili k najlepším spevákov na heavy metalovej scéne a zároveň to boli aj úžasní ľudia, úžasné osobnosti. Veľmi mi chýbajú. Mala tú česť s nimi niekoľko krát hrať. Mali obrovské množstvo fanúšikov. A na druhej strane, za najlepšiu udalosť považujem 2500. koncert, ktorý sme odohrali v marci v Nemecku. Bol to jeden z najlepších tohtoročných vystúpení. Prišli tam mnohí ľudia z celého sveta, z Austrálie, Brazílie, Argentíny, Ameriky, Mexika, z celej Európy, z Ruska. Mali sme tam úžasných hostí. Marcel "Schmier" Schirmer z kapely Destruction bol jeden z nich alebo aj spevák z kapely Krokus, Marc Storace. Pravdepodobne to bol najšťastnejší deň v mojom živote. Tento rok sme tiež zažili niekoľko skvelých festivalov.

Áno, to musím súhlasiť. Ja som ťa videla na festivale Masters of Rock v Čechách a bolo to výborné vystúpenie!

Ďakujem! Áno, to bol určite jeden z vrcholov tohtoročných letných festivalov. Atmosféra tam bola neuveriteľná. Fantastický zážitok skutočne!

Na Slovensku máš veľa fanúšikov. Chcela by si im niečo odkázať?

Samozrejme! Chcem poďakovať všetkých skalným fanúšikom za podporu počas tých 25 rokov. Som nesmierne vďačná všetkým mojim fanúšikom, že boli pri mne aj počas dobrých, ale počas zlých a ťažkých časov. Chcem vás vidieť veľmi skoro a prajem vám všetkým len to najlepšie. Ďakujem zo srdca za vašu lásku, to je to najkrajšie na tomto svete. A prajem vám krásne a veselé Vianoce aj nový rok.

Ďakujem ti veľmi pekne za tvoj čas a za tento rozhovor a želám ti ešte veľmi veľa úspechov! Dávaj si na seba pozor a prajem ti mimoriadne úspešné turné!

Ďakujem! Bolo to pre mňa potešenie a ja ďakujem za tento veľmi príjemný rozhovor! A nezabudni podporovať metal!

To je samozrejmosť! Navždy!

Presne tak to má byť!

pridané: 08.12.2010

Pridal: Dominika Nováková