Legenda americkej trahmetalovej scény. Dnes už legendárna Bay Area scéna na pobreží San Franciska vyplavila začiatkom 80- tych rokov množstvo kvalitných kapiel. Jednou z týchto kapiel je kapela Death Angel, ktorá pred nedávnom vydala svoj ďalší album Relentless Retribution o ktorom sa už rozhovoril spevák Mark Osegueda.

Je to váš šiesty štúdiový album v poradí. Myslíte, že tento magický album bude prelomový vo vašej hudobnej kariére?

Že či bude? Vieš, dreli sme na ňom a už len dúfam, že si získa omnoho viac    poslucháčov ako predošlé albumy.

Určite je originálny a jedinečný vo svojom žánri ako ostatná vaša tvorba. Ako to vnímate vy? Ako sa tento album odlišuje od iných?

Myslím, že tento konkrétny album - Relentless Retribution – má jednoznačne hlbšie zasadené thrash metalové korene ako tie predošlé albumy, preberá tiež thrashové prvky, ktoré napríklad v albumoch Killing Season a Art of Dying absentujú, kde ich nahradil hard rockový feeling. RR je nielenže viac thrashový, ale aj ďaleko viac agresívny.

Album obsahuje dvanásť skladieb. Ak nadväzujú, môžeš mi ich objasniť z hľadiska deja, príbehu? Ako album prebieha od začiatku po samotný koniec?

Pozrime sa na to z tohto hľadiska. Nahrávka má akúsi jednoliatu scénu, pod  povrchom skrytú… keď Rob píše hudbu a potom mi ju posunie, schyľuje sa čoskoro ku textom a melódiám a čo sa týka tohto kúsku… vieš, obyčajne skladám texty o veciach, ktoré ma znepokojujú až zlostia, pretože tento štýl je sám o sebe agresívny… Posledný album (Killing Season) sa inšpiroval skorumpovaným svetom, v ktorom ľudia zneužívajú svoju moc, zatiaľ čo v tomto albume ide skôr o ľudí, ktorí aj napriek tomu, že sú vám blízki, zasadia nečakaný úder. Je o niektorých jedincoch, ktorých ste zaraďovali medzi dobrých priateľov, pokým neukázali pravú tvár. Jednoliatu scénu albumu, skrytú pod povrchom, tak vytvára sklamanie z blízkych.

Zjavne tu dominujú prvky rebélie, tiež smrti, zla, a teda nadprirodzených vecí... Všeobecne, skús zhruba opísať, o čom texty vypovedajú. Môžeš sa zmieniť aj o jednotlivých skladbách.

Prvá skladba – Relentless Revolution – je poslednou napísanou, no prezentuje sa ako úvodná v novom albume. Pre nás s Robom znamená viac-menej akýsi tromf pretože ako som skôr spomínal, dosť sme sa nadreli. Táto sekcia albumu je teda inšpirovaná zradou blízkymi osobami, čo zvýrazňuje, povedzme, že zachránenie sa z ich zajatia a tiež odplata. Realizovali sme sa našťastie cestou hudby a nie nejakou horšou - škodnou činnosťou. 

2. Claws In So Deep – je taktiež položená na základe ľudí, ktorí vám ozaj ublížia. Zvyčajne, to povedané a vykonané by sa malo odignorovať, mali by sme ísť ďalej, ale nedá sa, pretože niekde v hĺbke sa cítime dotknutí.

3. Truce – skladba o niekom, neustále sklamanom z blízkych ľudí, ktorý sa bráni takmer úplnou neviditeľnosťou, tým mám na mysli akúsi otupenosť, ktorá zabraňuje ďalšiemu zraneniu.

4. Into The Arms Of Righteous Anger – znova o blízkych, ktorí vás sklamali, celé roky zneužívali vo svoj prospech a nakoniec, aj keď ste už tak blízko k zahodeniu toho všetkého za hlavu, opätovne sa vám to navracia späť.

5. River Of Rapture – o tom, ako jedinec zraní ďalšieho, naplní ho prázdnotou a tvári sa, že je to už za ním. Preto je mnohokrát hudba najlepšou alternatívou, ktorá vymyje všetku zatrpknutosť z vašich životov, aspoň pre mňa.

6. Absence Of Light – prinavracia sa k pôvodnému typu thrash metalových textov, tento konkrétny dosť veľa vypovedá o Súdnom dni na Zemi, to všetko vďaka ľuďom = ničiteľom, prinajmenšom ľuďom = vyčerpávateľom hmôt.

7. This Hate – dosť osobná záležitosť, týka sa osôb, ktoré poznám takmer celý život. Keď boli mladší, boli niečo ako problémové typy ľudí, no nie doslovne, nie tak celkom – záškodníci, ale ako dospeli a starnú, premieňajú sa na ubližujúcich.

8. Death Of The Meek – dosť epická skladba. Vyjadruje nespokojnosť so zneužívaním moci, je to viac-menej náhľad na situáciu očami utláčateľa, ako vidí masy, ako premýšľa o tom, že sú vystavení nebezpečenstvu…

9. Opponents At Sides – takmer biografia kapely z istého pohľadu. Pojednáva o deckách, ktoré si idú za svojím, idú proti svetu – ako my… Odráža nesúhlas s násilím na uliciach, útokmi, ľuďmi, s celou hudobno-priemyselnou realitou osemdesiatych rokov, ktorá narúšala štruktúru kapely, jej jednoty. Skladba jednoducho hovorí o rozpade jednoty.

10. I Chose The Sky – poukazuje na individuality, ktoré chcú každý deň niečo iné, tak si silne protirečia, zároveň robia urýchlené závery bez premyslenia, a potom by všetko zase chceli vrátiť späť, lenže zabúdajú na to, že rozhodnutia sa s nimi budú vliecť po celý život.

11. Volcanic – pohráva sa s myšlienkou niekoho, kto nedokáže ukontrolovať svoje emócie a vybuchne.

12. Where They Lay – znova o množstve ľudí, ktorí sa behom posledných rokov (rôznych prechodov) vyfarbili a ktorých nemáme potrebu vídať a mať v blízkosti… práve tých jedincov, ktorí si neustále priali rozpadnutie či zlyhanie kapely. Touto skladbou naša kapela naznačuje, že sa o to stále snažia a že sa aj naďalej budú pokúšať o rozbitie kapely, ale neuspejú, lebo nás to ani náhodou nezastaví.

Popri CD vydávate DVD z nahrávania. Nuclear Blast má pre fanúšikov pripravené   balíčky s nosičmi a s plagátom či tričkom. Nápady sa mi pozdávajú, vrátim sa ale k spomínanému DVD - čo nás na ňom môže prekvapiť, pobaviť, resp. ohúriť? Nejaká pikoška - infoška k tomu?

DVD obsahuje ukážky z procesu tvorby a finálneho nahrávania – a teda písanie  skladieb, nahrávanie v prípravnom štúdiu, predprodukcia v nahrávacom štúdiu, premiestnenie sa do Sanfordu, na Floridu, kde sme nahrávali s Jason-om Suecof-om. Na DVD sú individuálne rozhovory s členmi Death Angel, ako aj s producentom. Projekcia je ozaj zábavná.

Keď sme už pri nahrávaní, aký z neho máte celkový dojem, zážitky v porovnaní s minulými CD?

Pre nás, veľmi obohacujúca skúsenosť, je to predsa prvé nahrávanie mimo domoviny,  mimo štátu California. Dokonalé pohrúženie sa. A teda, boli sme na Floride, v Jason-ovom štúdiu, kde sme sa zamkli a ozaj makali. Jason je síce blázon, ale zároveň génius, keď príde reč na ladenie tých správnych tónov, má jednoducho sluch na zvuk fenomenálnych gitár. Dokonca nám dopomohol pri niektorých unikátnych zvukoch gitár, ktoré sme doposiaľ nepoužili, a tak potrebovali pre tento album, chceli sme tiež najagresívnejšie vokály vôbec, mal to byť veľmi agresívny album. Čas strávený v štúdiu bol pre nás zážitkom, pretože tento chlapík sa navyše snažil o odľahčenie atmosféry a zároveň bol veľmi produktívny a  prospešný.

Budete mať turné po Južnej Amerike, ale mňa ohúril ten Thrash Fest Tour, ktorý podniknete spolu s kapelami Kreator, Exodus a Suicidal Angels koncom novembra a v priebehu decembra. Ako ste sa dohodli na spolupráci a aký priestor bude mať tá-ktorá kapela? Čo myslíte, na koho príde najväčší počet fanúšikov?

Bude to ozaj nezabudnuteľná show pre všetkých fanúšikov, ako aj zúčastnených kapiel. Tour predstavuje 25 rôznych dátumov, pútavých najmä pre thrashových fanúšikov. Ku koncu show bude pravdepodobne každý z nich kompletne vyšťavený. Budeme hrať približne 45 minút za večer, výber bude natrieskaný skladbami rozličných albumov, pričom chystáme set s ťažšími tónmi. A ktorá kapela bude mať najväčšiu podporu? Tažko povedať, zrejme Kreator, headliner akcie. Avšak naša kapela sa bude snažiť prebiť Kreator v priazni fanúšikov.

Rada by som sa spýtala na image vašej kapely. Zmena je život, pocítili ste aj vy na  sebe nejaké zmeny (dajmetomu v obliekaní) v porovnaní s nejakým minulým obdobím?

S thrashom je to tak - nie je to práve druh hudby „zaťažený“ titulom image. Len ak porovnám nás v osemdesiatych rokoch a nás teraz, určite sa líši vzhľad členov a obliekanie – možno iné vlasy, nenosíme viac tie veľké biele topy, ale priznám sa, stále vlastním svoju obľúbenú bundu, ktorú som kúpil v nejakom ´87 v Londýne.

Teším sa, až si vypočujem vaše nové CD Relentless Retribution. Ešte mi prezraďte, ako ste zvolili obal CD, resp. umelca (Brent Elliot White), čo ho pre vás stvoril? Čo sa nachádza na obale a čo to konkrétne vyjadruje?

Objavuje sa tu element fantázie križujúci sa so zmyslom pre realitu. Úplne najprekvapujúcejšie bolo, keď nás Brent požiadal o e-mail s našimi textami. My sme mu ho poslali, on na oplátku vytvoril dielko založené na textoch skladieb – vlk unikajúci z ovčej kože. Symbolizuje to všetko, o čom som ťa už oboznámil.

Kapela Death Angel datuje svoj vznik na začiatku osemdesiatych rokov, nepochybujem, že do nej dávate všetko... Mali ste niekedy chuť začať úplne iný život, pracovať mimo hudobnej sféry? Tým narážam aj na desaťročnú pauzu, čomu ste sa venovali počas tohto obdobia? Hovor za seba, ak chceš, môžeš spomenúť aj kolegov.

Jasné, že som tak učinil. Zakaždým chcem mať na výber. Keď sme však v tých skorých osemdesiatych rokoch začali, až do deväťdesiatych rokov bola hudba jediná vec, ktorej sme sa venovali. Zlom nastal v prelome desaťročí a ja som ozaj zanechal kapelu a zameral sa na veci úplne mimo hudby a tak žil niekoľko rokov, aj napriek tomu, že som nevedel nič iné, mal som za sebou len desaťročie odohrané v kapele so štyrmi - piatimi ďalšími členmi. Chcel som sa konečne nájsť, nájsť sám seba, a to som aj uskutočnil, ako som sa presťahoval z mesta San Francisco do New York City. Tam som žil mimo hudby, hľadal sa a prekonával „dospievanie“. Po niekoľkých rokoch som sa opäť nasťahoval do rodného mesta.

Strojom času sa prenesieme do budúcnosti, ako si predstavujete nasledujúce roky? Koncerty a ďalšie albumy, resp. čo plánujete?

Death Angel koncertoval, no nie dostatočne. Avšak, v tejto dobe, ak ste kapela, už nehovorím metalová, vy musíte koncertovať. Momentálne máme všetci vôľu a chuť vyraziť na turné, dokonca nonstop, to je práve to, čo plánujeme – viac koncertov v Európe, celkovo plánujeme zatiaľ najviac vystúpení vôbec. Plánujeme ďalej skladať na cestách, hneď nato sa vrátime do štúdia, niečo nahráme a znova sa vrhneme na koncerty. Keď to zhrniem, čo chceme všeobecne -  vydávať albumy, koncertovať a  získavať si u thrashových fanúšikov náležité meno.

pridané: 15.09.2010

Pridal: Eva Majerová