Bardi sú tu. Po štyroch rokoch kapela Blind Guardian vydala album, ktorý je opäť zárukou hudobnej precíznosti. A tak som si dohodol rozhovor z gitaristom Marcusom Siepenom, ktorý veľmi ochotne porozprával o albume At The Edge of Time a nielen o ňom.

Nový album vychádza po štyroch rokoch. V minulosti ste nemali takéto dlhé pauzy medzi albumami. Čo bola príčina takejto dlhšej prestávky?

Táto pauza nebola o nič dlhšia ako predtým pri ostatných albumoch. Dôvodom toho je, že sme relatívne dlho na turné. Keď sme totiž na turné nemôžeme písať žiadne nové piesne, pretože k tomu potrebujeme pokoj. Keď sme doma a môžeme oddychovať, nemyslíme na staré piesne, potom sa môžeme koncentrovať na nové veci. Preto bola táto pauza taká dlhá. Keď bolo naše turné ukončené, začali sme pracovať na nových piesňach a to u nás trvá napísať jeden kompletný album približne jeden rok, pretože sme veľmi dôkladný. K tomuto času sa musí pripočítať ešte 6 až sedem mesiacov, Keď tento nový album v štúdiu nahrávame a mixujeme. To je u nás štandardný čas. Tento čas potrebujeme, pretože chceme mať všetko dokonalé. Môžeme byť aj rýchlejší, ale potom kvalita albumu nezodpovedá tomu čo od neho očakávame a chceme. Pre nás to má svoju cenu.

Kapela mala od svojich začiatkov nezmenenú zostavu až na posledné roky kde bola zmena na bubeníckej stoličke a Hansi sa rozlúčil s basgitarou. Prezraď tvoj recept na dlhovekosť kapely?

 Všetci máme rovnaké ciele, ktoré sme mali vtedy keď sme sa stretli. Hráme tú muziku, ktorá sa nám páči a ktorú chceme hrať. Baví nás to a sme veľmi dobrý priatelia. Keď prídu nejaké problémy tak sa ich snažíme vyriešiť tak aby boli všetci spokojný. Normálne to všetko vždy klapne na výbornú. Všetci máme rovnaké vízie o tom, čo ešte chceme zo skupinou dosiahnuť. Jednoducho si vychutnávame to čo robíme. Tešíme sa na turné a sme veľmi spokojný s novým albumom rovnako ako z albumom predtým. Myslím si, že to je naše tajomstvo. Nie je to nič nezvyčajné, jednoducho je to tak. Vychutnávame si to čo robíme a máme z toho radosť.

S Thomenom Stauchom si určite v kontakte a myslím si, že ste sa nerozišli v zlom. Prišiel Thomen občas pozrieť na niektorý z koncertov?

S Thomenom sme v kontakte. Len posledný týždeň sme spolu telefonovali a bol aj na niekoľkých našich koncertoch. Nerozišli sme sa v hádke. Želáme Thomenovi všetko najlepšie pre jeho budúcnosť a to čo chce robiť, a on nám želá rovnako. Jednoducho bol čas pre neho robiť niečo iné. Myslím si že jeho rozhodnutie opustiť skupinu bolo to najlepšie pre obidve strany. Vo Frederikovi sme získali nového bubeníka,  ktorý k nám perfektne sadol, sleduje rovnaké ciele ako my a páči sa mu rovnaká muzika. Thomen pracuje na svojej budúcnosti tak ako si ju on predstavuje a obe strany sú šťastné. Všetko klape vynikajúco.

Prečo Thomen vlastne opustil kapelu?

Thomen nebol s hudobným smerom, ktorý sme začali presadzovať šťastný. Pre neho bola naša hudba príliš progresívna, príliš epická, príliš bombastická a on chcel radšej sa vrátiť k hudbe, ktorú sme hrali v 90- tych rokoch. To sa ale nezhodovalo s plánmi, ktoré sme mali André, Hansi a Ja. Preto opustil skupinu a začal nasledovať svoje hudobné vízie. My sme išli ďalej svojou cestou.

Nový album je koncom júla vonku. Bude At The Edge of Time koncepčný?

Nie. Tento album nie je koncepčný. Sú tam len dve piesne, ktoré sú založené na príbehu, ale to sú jediné pri ktorých je nejaká súvislosť. Všetky ostatné piesne majú individuálne texty.  Momentálne nemáme v pláne žiadny ďalší koncepčný album.

Čím ste sa inšpirovali pri skladaní  nového albumu?

To je ťažké povedať. Môže to byť všetko možné, ako napríklad správy, ktoré počúvame a nápady môžu prísť zo všetkých možných smerov. Niektoré nápady prídu jednoducho vtedy, keď vezmem do ruky gitaru a len si tak jednoducho pre seba hrám. Často ma napadnú melódie, ktoré sa mi zapáčia. Všeobecne o žiadnej stálej inšpirácii ani nemožno hovoriť. Proste to môže prísť zo všetkých možných strán.

Priblíž čitateľom dejový obsah albumu.

Ako som už povedal dve piesne sú napísané podľa príbehu kolesá času. Jedna z nich sa volá rovnako ako príbeh Wheel of Time. Sacred Worlds je v princípe dlhšia verzia, ktorá je napísaná podľa príbehu počítačovej hry. Kedysi nás požiadali o napísanie piesne k počítačovej hre. Tanelorn pojednáva o večných hrdinoch o ktorých sme už niekoľko krát písali. Curse My Name je napísaná podľa knihy, na názov ktorej si bohužiaľ teraz nespomeniem. Je to o človeku, ktorý chce zabiť kráľa, pretože nie je s ním spokojný. Valkyries je napísaná podľa príbehov nordickej mytológie. Valkýri odprevádzajú padlých hrdinov k Odinovi do Valhaly. Bohužiaľ na viac si teraz nespomeniem, to musím priznať.

V minulosti ste boli pri tvorbe vašich albumov inšpirovaný knihami J. R. R. Tolkienom. Ktorých autorov okrem Tolkiena máš ešte rád a inšpirujú ťa?

To sú mnohé veci. Tolkien bol logicky vždy prameňom našej inšpirácie. Ale to sú všetko príbehy z oblasti fantasy. Napríklad aj sága o Kráľovi Artušovi bola už mnohokrát podkladom pre naše piesne. Boli to mnohé knihy, ktoré sme Ja, Hansi alebo André prečítali a boli inšpiráciou pre naše texty. Boli to napríklad aj príbehy z biblie. Keď si prečítam dobrú knihu, ktorá sa mi neskutočne zapáči, tak ju potom posuniem Andrému a poviem mu nech si to prečíta možno sa ti to zapáči. Môžu to byť rôzne veci.

Určite sa o históriu zaujímaš. Ktoré obdobie je pre teba také že si si povedal „Tak v tej dobe by som chcel žiť!“

Neviem či by som chcel žiť v minulosti. Radšej by som cestoval v čase aby som si to všetko pozrel. Som spokojný s dnešným životom, pretože si vychutnávam všetku tú techniku a komfort ktorý ma obklopuje. Milujem svoj IPod, svoj mobil, môj počítač a to všetko v minulosti nebolo J. Mohla by však byť fascinujúca predstava cestovania v čase. Napríklad do stredoveku, či boli tie časy naozaj také ako nám ich popisujú knihy alebo filmy. Rád by som cestoval napríklad takých 2000 rokov do minulosti aby som sa pozrel, či Ježiš Kristus naozaj žil a ak áno, aký to bol človek a čo sa v skutočnosti stalo. Môže byť tiež veľmi zaujímavé cestovať ešte do hlbšej minulosti, aby som sa pozrel ako žili ľudia v dobe kamennej, a ako vznikali civilizácie. Ale či by som skutočne chcel žiť v minulosti, na to som príliš pripútaný k dnešnej dobe.

Hudobný zlom vo vašej tvorbe bol album Imaginations From The Other Side. Od tohto albumu bola vaša muzika zložitejšia a prepracovanejšia. Ste perfekcionisti?

Áno, to môžem povedať v mene každého člena skupiny, všetci sme perfekcionisti. To je aj jeden z dôvodov, prečo nám tak dlho trvá vydať album. Pokúšame sa pri každej piesni dosiahnuť ten najlepší výsledok. Keď sme v štúdiu a nahrávame piesne chceme podať čo najlepší výkon, až kým nie je každý z nás spokojný. Pokúšame sa dosiahnuť ten najlepší výsledok, ktorého sme v danej chvíli schopní. Logicky sme sa počas tých rokov neustále vyvíjali. Všetko sa začalo na konci 80- tych rokov, keď sme vydali Battalions of Fear, ktorý bol pre nás v tej dobe to najlepšie čo sme mohli urobiť, ako hudobníci a ako skladatelia. Ak napríklad porovnáme albumy Battalions a Imaginations je to obrovský krok a veľký vývoj našej hudby. Vlastne každý album reprezentuje v princípe status na ktorom sa skupina nachádzala. Proste sa pokúšame ísť na hranice našich možností a vždy ponúknuť ten najlepší produkt.

Má niekto v kapele aj hudobné vzdelanie alebo je každý samouk?

Kompletný samoukovia nie sme. Frederik náš bubeník študoval hudbu a hrá na niekoľko hudobných nástrojov a hrá trochu na klavíri, flaute a je hudobne veľmi talentovaný. Ja som sa keď som mal 11 rokov 5 rokov učil hrať na klasickej koncertnej gitare na hudobnej škole. Boli to veľmi dobré základy pre moju dnešnú kariéru. Hansi napríklad vždy keď má čas ešte aj dnes berie hodiny spevu. Pokúšame sa posúvať čoraz ďalej, zlepšiť našu techniku a skúšame to aj sami. Ale keď máme tú možnosť niekde sa niečo naučiť, či už na hodinách alebo v rozhovoroch z inými hudobníkmi, tak túto možnosť využijeme, pretože sa chceme naďalej vzdelávať.

Niekedy sa na turné v kapele prejaví ponorková nemoc. Určite to neobišlo ani vás. Ako ste sa tomuto vyhli?

Dobré je to, že skoro nikdy nemáme žiadne problémy. Je pravda, že naše turné sú veľmi dlhé. Dobré je však to, že sme si našli systém. Naše turné prebiehajú v blokoch. Napríklad, keď sme na turné 6 týždňov tak potom sme 10 dní doma. Keď už sme doma a každý je sám potom môžeme vypnúť, nemusíme nikoho počúvať, nemáme žiadne koncerty a tým pádom máme svoj pokoj. Potom príde ďalší blok a ďalších 6 týždňov. Po tomto bloku máme niekoľko týždňov pokoj. Takto to u nás funguje perfektne. K tomu všetkému máme šťastie, že ľudsky k sebe veľmi dobre sadneme, sme dobrý priatelia a to platí aj pre ľudí, ktorí pre nás pracujú. Pracujú pre nás už dlhú dobu a poznáme sa veľmi dobre a vlastne sú to všetko naši priatelia. Ak sa vyskytnú problémy riešime to ako dospelí ľudia. Dohodneme sa.

Na Slovensku ste mali dva koncerty. Aké máš spomienky na slovenských fanúšikov?

Máme na nich veľmi dobré a krásne spomienky. Dobré je na tom to, že máme verných a nadšených fanúšikov. Keď hráme koncerty, publikum spieva s nami a to je skutočne fantastické. Keď vyjdeme na pódium a začneme hrať, dávame ľuďom energiu a oni nám ju vracajú späť. Je to niečo skutočne jedinečné, ako nejaká mágia medzi nami. Preto sa aj veľmi teším na turné. Teším sa na to, že budeme hrať nové piesne a uvidíme ako fanúšikovia na ne zareagujú. Je to pre nás vždy veľká výzva a tešíme sa.

Je ešte niečo čo by si im chcel v závere tohto rozhovoru odkázať?

Určite. Dúfam, že všetci naši fanúšikovia počuli náš singel. Každý by si ho mal vypočuť, pretože je to podľa mojej mienky ten najlepší album, ktorý kedy sme vydali alebo vydáme. Dúfam, že všetkých fanúšikov uvidíme keď na jeseň začneme turné a zažijeme pekné časy.

pridané: 28.07.2010

Pridal: Michal Roháč

Preklad: Eva Roháčová